Prvé reakcie zahraničných tlačovín na výsledky rakúskych parlamentných volieb sprostredkovala tlačová agentúra APA. Podľa rímskeho denníka La Repubblica Rakúsko, ktoré vlani držalo v napätí celú Európu, keď populistická pravica iba tesne neuspela v prezidentských voľbách, opäť upútalo pozornosť celého starého kontinentu.
Pravičiari Heinza-Christiana Stracheho zo Slobodnej strany Rakúska chcú vstúpiť do novej vlády, aby sa obrátili chrbtom Bruselu a spojili sa s Budapešťou zvýšiac moc Vyšehradskej štvorky, ktorá sa stavia proti spoločnej utečeneckej politike Európskej únie, myslí si autor príspevku talianskeho periodika.
Z demokraticko-politického hľadiska je toto vystupňovanie na osobnosti v Rakúsku problematické. Svedčí o túžbe po veľkom uvoľnení, ktorého súčasťou môžu byť aj sympatie pre autoritársky štýl politiky, mieni švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung (NZZ). Súčasne dodáva, že by bolo nefér vyčítať to víťazovi volieb Sebastianovi Kurzovi, aj keď neváhal vytĺcť z toho politický kapitál.
Mnohé z Kurzových ideí – efektívnejšia správa, daňové úľavy alebo volanie po väčšom zohľadnení názorov bežných občanov v rozhodovacom procese – sú správne. Zväčša však nie sú nové. Vždy pri tom bol problém s ich implementáciou v praxi. Nádeje vkladané do Kurza sú v každom prípade podobne veľké ako potenciál pre sklamania, mieni NZZ.
Rakúske “zázračné dieťa”, ako Kurza volajú médiá, by mohlo byť užitočné pre maďarského premiéra Viktora Orbána, píše budapeštiansky denník Blikk vo svojom internetovom vydaní. Orbán má so súčasným rakúskym kancelárom Christianom Kernom mrazivé vzťahy. Kern tak napríklad navrhol škrtnúť finančné prostriedky únie pre Maďarsko, ak krajina nebude postupovať v súlade s rozhodnutiami väčšiny ostatných členov EÚ.
Naopak, Sebastian Kurz si ako minister zahraničných vecí dobre rozumel s rezortným maďarským kolegom Péterom Szijjártóom. Navyše sú si postoje Kurza i jeho strany a maďarskej vlády k utečeneckej problematike blízke, konštatoval budapeštiansky denník.
