Čína reaguje na nové americká clá, ktoré by sa mali dotknúť takmer všetkého jej vývozu do Spojených štátov: oslabila jüan na najnižšiu hodnotu za viac ako desať rokov. Peking zároveň požiadal štátne spoločnosti, aby pozastavili dovoz poľnohospodárskych produktov z USA.
Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil uvalenie desaťpercentných ciel na tovar z Číny. Platiť majú od 1. septembra. Po novom tak bude clami zaťažený takmer všetok dovoz z Číny.
Ten predstavuje hodnotu 300 miliárd dolárov ročne. Trump prišiel s týmto krokom len krátko po tom, čo obe strany obnovili rokovania na zastavenie obchodnej vojny, ktorá otriasla finančnými trhmi a ohrozuje globálny ekonomický rast.
Podľa čínskych úradníkov zaoberajúcich sa rokovaniami Trumpovo oznámenie šokovalo Peking a ten sľúbil odplatu. Teraz tak Čína prichádza s ovplyvňovaním kurzu meny z dôvodu pomoci vývozcom a nedodržaním sľubu, že bude nakupovať viac amerických plodín.
„Je to jeden z najhorších scenárov,“ povedal šéf výskumu ázijských finančných trhov v Rabobank Michael Every. Podľa neho na trhoch najprv nastanú výpredaje, potom sa Trump prebudí a situácia sa ešte zhorší. V reakcii na to akcie v Ázii a meny rozvíjajúcich sa krajín klesli a investori kupovali japonský jen, americké štátne dlhopisy a zlato.
Čína po prvý raz po 11 rokoch nechala jüan prelomiť politicky citlivú úroveň sedem jüanov za dolár. To naznačuje, že by mohla využiť devalváciu ako zbraň v obchodnej vojne s Washingtonom. Podľa analytikov to otvára nový front v obchodnom vojnovom stave, a tým je menová vojna.
