Patrí medzi najsledovanejších slovenských politikov na sociálnych sieťach. Nepochybne aj preto, že bez príkras informuje o reálnom dianí v Európskom parlamente a v tejto súvislosti otvorene hovorí aj o veciach, o ktorých mainstreamové médiá cudne mlčia.
Na jeho pôde patrí medzi poslancov tvrdo kritizujúcich centralistické a ďalšie nedemokratické tendencie bruselského vedenia, odkláňajúce sa od pôvodných myšlienok Európskej únie. Milan Uhrík.
V poslednom čase rozvírilo hladinu udalostí, keď – ako ste sám povedali – “bruselské žalobaby” na čele s progresívnym europoslancom Martinom Hojsíkom spustili z Bruselu útok na Slovensko. Dôvodom má byť avizované zrušenie špeciálnej prokuratúry. Ohováranie svojej vlasti v zahraničí má u nás, žiaľ, viac ako tridsaťročnú tradíciu. Už v 90. rokoch neúspešní opoziční politici vybavovali na Západe pre vládnucu garnitúru tzv. demarše. Ako vnímate najnovšie prejavy tohto fenoménu?
Skutočne je to nepekná tradícia, pretože ohovárať svoju vlasť v zahraničí sa nepatrí. A nikdy som to nerobil, nech bolo ako bolo. Progresívci to však ženú ešte ďalej a nielenže Slovensko ohovárajú, ale chcú aj „vyhladovať“ Slovákov pozastavením európskych prostriedkov.
Peňazí, ktoré občanom právom patria. Počul som zo strany opozície už aj také názory, že tieto peniaze treba zastaviť, pretože len tak vraj ľudia pochopia, že súčasná vláda je zlo. Aj na tomto vidíme ako neľudská dokáže byť opozícia, keď sa v nej objavujú progresívci a iní extrémisti v rôznych odtieňoch a rôznych obaloch.
Ak chcú vláde konkurovať, mali na dokázanie svojich schopností tri roky predošlého vládnutia a dnes majú na politické zápolenie parlamentné lavice, kde môžu pracovať a ukazovať svoje schopnosti. V každom prípade, špinavá bielizeň sa má prepierať doma, a nie námestí v Európe.
Je pozoruhodné, že zachovanie špeciálnej prokuratúry na Slovensku žiadajú na pôde europarlamentu nielen tamojší zástupcovia SR, ale i ďalších krajín, ktorí takú inštitúciu u nich doma nemajú… Ako argumentujú? Nebolo by namieste sa ich opýtať, prečo takúto inštitúciu nezaložia aj v ich štáte?
Uvedomme si, že tu vôbec nejde o správnosť či nesprávnosť kroku, či zlúčenie špeciálnej prokuratúry s generálnou prokuratúrou pomôže Slovákom alebo nie. Ide len o progresívnych zahraničných „súdruhov“, ktorí budú hovoriť to isté čo naši z jediného dôvodu. Sú v jednej frakcii, držia spolu bez ohľadu na okolnosti a fakty.
Nijaké argumenty nehrajú rolu ani v ich prípade, ani vo väčšine prípadov, keď sa hovorilo o pozastavení prostriedkov krajinám ako Maďarsko a Poľsko. Vždy išlo skôr o emocionálne výlevy a dojmy ako o reálny dôkazný a argumentačný základ.
Do akej miery môže Európska komisia a Európsky parlament zasahovať do slovenskej prokuratúry a súdnictva?
Európska únia môže konať len v tých oblastiach, v ktorých jej to členské štáty prostredníctvom zmlúv EÚ umožnili. Zmluvy stanovujú, kto môže prijímať právne predpisy a v ktorých oblastiach: EÚ a/alebo členské štáty.
Občania EÚ využívajú mnohé slobody a druhy ochrany, medzi ktoré patria osobné, občianske, hospodárske a sociálne práva, ochrana osobných údajov, antidiskriminačné zákony a cestovanie bez hraníc vo väčšine krajín EÚ. Európska únia nemá moc, aby mohla slovenskú vládu v praxi prinútiť čokoľvek urobiť.
Má iba právne nástroje, ktorými ju môže za neplnenie svojich povinností sankcionovať. To je ale hraničná situácia, ku ktorej sa zatiaľ nijaký členský štát nepriblížil. Eurokomisia je však čoraz opovážlivejšia a arogantnejšia v presadzovaní svojich zámerov. Preto je dobré, keď jej niekto občas ukáže hranice.
Na sociálnej sieti ste vyjadrili rozčarovanie z hlasovania o začatí prístupových rokovaní o členstve Ukrajiny v Európskej únii. Sklamalo vás, že slovenský premiér Robert Fico podporil začatie rozhovorov o vstupe Kyjeva do EÚ – na rozdiel od Orbána, ktorý na protest demonštratívne odišiel. Prečo ste proti členstvu Ukrajiny v únii?
Viktor Orbán sa opäť ukázal ako jediný vlastenecký premiér. Pri hlasovaní o začatí prístupových rokovaní do EÚ pre Ukrajinu sa aspoň zdvihol zo sály a odišiel. Dúfal som, že slovenský premiér sa zachová rovnako a podrží Orbána. Fico však hlasoval tak, ako chcel Zelenský a Leyenová – za začatie procesu vstupu Ukrajiny do EÚ.
Ak si správne pamätám, sám dnešný premiér pred voľbami hovoril o Ukrajine ako bašte korupcie, banderovcov a utláčania menšín. Preto nerozumiem, ako môže dnes podporovať jej „európsku cestu“. A argument, že ide len o gesto, neobstojí. Keď to hlasovanie nič neznamená, potom mohol hlasovať aj v súlade s predvolebnou rétorikou, teda proti.
Ukrajina reálne nie je pripravená na členstvo v EÚ. Je skorumpovaná, rozpadnutá a jej „biznis bez pravidiel“ je hrozbou pre slovenských poľnohospodárov, dopravcov a ďalších zamestnávateľov. Dnes sa už asi členom EÚ môže stať fakt hocikto, aj najkorupčnejší štát v Európe, ktorý je vo vojne s jadrovou veľmocou. Pravidlá idú do koša. Ďalší klinec do rakvy únie.
Ako v tejto súvislosti vnímate doterajšiu, hoci zatiaľ iba veľmi krátko trvajúcu zahraničnú politiku novej slovenskej vlády – najmä smerom k EÚ? Je podľa vás dostatočne razantná? Je lepšie, ak našu diplomaciu vedie profesionálny politik, a nie kariérny diplomat, ako to bolo doteraz tradíciou?
V prvom rade je veľmi krátko na rozsiahlejšie hodnotenie. Ale v dôležitých momentoch som zatiaľ – okrem rečí – väčšiu razanciu nezaznamenal. Oceňujem, že vláda zastavila posielanie zbraní na Ukrajinu zo zásob slovenskej armády. Išlo však o očakávaný krok, pretože celý Brusel aj Ukrajina vedela, že Slovensko už nijaké zbrane nemá.
Na druhej strane vláda pokračuje vo vydávaní povolení na opravu ukrajinských zbraní a vozidiel na území SR, čo sa definuje ako jasná vojenská pomoc. Veď tie tanky pôjdu opäť na front. Pre porovnanie, na území Maďarska sa nijaké ukrajinské zbrane neprevážajú ani neopravujú.
Súčasná slovenská diplomacia je taktiež za prístupové rokovanie s Ukrajinou do EÚ, rovnako hlasovala za päťdesiatmiliardový balík pre Kyjev z našich peňazí – Slováci zaplatia Zelenskému 400 miliónov eur. A takisto hlasovala aj za ďalší balík protiruských sankcií.
Premiér Fico síce spravil z Bruselu dobré video, ako sa má robiť suverénna politika, no realita je taká, že v skutočnosti tam vlastne aj tak zahlasoval za všetko, čo mu Leyenová položila na stôl.
Len Viktor Orbán mal odvahu nehlasovať za prístup Ukrajiny do EÚ a zablokovať 50 miliárd eur Zelenskému. Takýto prístup oceňujem. A či vedie diplomaciu politik alebo kariérny diplomat nie je dôležité. Dôležitý je výkon práce.
Jediná spomedzi členských krajín, ktorá nesúhlasila so spomenutou dohodou na novej finančnej pomoci pre Ukrajinu v objeme 50 miliárd eur, bolo Maďarsko. Ako to komentujete?
Mrzí ma, že proti bolo iba Maďarsko. Pretože všetci sa budeme skladať na tento balík, ktorý skončí v rukách Zelenského oligarchov. Predstavuje to približne sto eur z vrecka každého slovenského dospelého občana. V spojitosti s tým mi napadá otázka, či Slováci takéto rozdávanie a posielanie peňazí do Kyjeva považujú za znak „suverénnej vlády“ Slovenskej republiky.
Po začiatku vojny na Ukrajine sme svedkami ďalšieho rozširovania Severoatlantickej aliancie, ktoré však má trochu rozpačitý priebeh – vstup Švédska do tohto vojenského paktu predlžuje odďaľovanie jeho ratifikácie zo strany Maďarska a Turecka. Dodávky zbraní krajín aliancie na ukrajinský front za astronomické sumy prakticky nič nezmenili. No a pomerne nedávno vzniklo trilaterálne obranné zoskupenie AUKUS, ktoré je akousi anglosaskou alternatívou NATO. V tejto situácii sa začalo opäť hovoriť o myšlienke spoločnej európskej armády. Má to byť riešenie, ak zlyhá NATO? Plánuje Brusel zrušenie armád národných štátov?
Súčasná komisia má veľký hlad po ďalších kompetenciách a aby diktovala tempo zmien, ktorými prichádzame o štátne právomoci. Dôkazom toho je nedávny historický návrh pre zásadnú euroreformu, s ktorou by sa mala vytvoriť „obranná únia“ s vlastnou európskou armádou a bruselským velením.
Koncept európskej armády však znie z úst tých, ktorí ho navrhujú, dosť humorne, keďže zároveň sú najväčšími „sluhami“ atlanticizmu na pôde Európy. Preto v momentálnom stave podriadenosti EÚ k americkým záujmom neočakávam významnejší posun. Ale návrhy a predstavy sú už na stole. Preto nie je v budúcnosti nič vylúčené.
Tento mesiac bývalý prezident nemeckej centrálnej banky Bundesbank Jens Weidmann v rozhovore pre denník Süddeutsche Zeitung spochybnil význam digitálneho eura, ktoré po dvojročnej prípravnej fáze plánuje zaviesť Brusel. „Zatiaľ som nezistil jeho potrebu ani pre mňa, ani pre ostatných,“ povedal okrem iného. Ako hodnotíte tento postoj významnej autority európskeho finančného sektora?
Bývalý šéf nemeckej centrálnej banky je autorita, ktorá o tom iste niečo vie. Takisto v digitálnom eure nevidím nijakú potrebu pre seba, ani pre ostatných. Je to ďalší „ťah na bránu“ bruselských byrokratov, ktorí by radi ešte viac kontrolovali život a peniaze ľudí.
Občania EÚ podobne ako obyvatelia iných častí sveta si dnes môžu vybrať medzi hotovosťou a medzi digitálnymi peniazmi na svojich bežných účtoch. Digitálne euro je však čosi úplne iné a väčšina ľudí netuší, ako má v praxi fungovať a aký bude mať dosah na ich životy. Môžete objasniť, prečo ho považujete za hrozbu?
Nariadenie o digitálnom eure sa už v Európskom parlamente objavilo. Budú vidieť každú vašu platbu. A vypnú vás kedykoľvek sa im zachce. Toto im nesmieme dovoliť. Aký bude rozdiel medzi platbou digitálnym eurom a súčasným internetbankingom? Z pohľadu výhod pre občana nijaký. Akurát digitálne euro sa bude dať lepšie sledovať.
A najmä – nebudete ho môcť vytiahnuť z účtu v hotovosti. Maximálne si ho môžete nahrať na nejaký USB kľúč, tzv. offline digitálne euro. V každom prípade, bez softvéru s ním nezaplatíte nikde.
A o to globalistom ide. O kontrolu nad ľuďmi. O kontrolu nad vašimi peniazmi. Ja tvrdím nie! Toto Európa nepotrebuje. Nech centrálna banka rieši radšej zdražovanie ako zavádzanie digitalizácie na miestach, kde to nie je potrebné.
Aké výzvy ešte pred vami stoja do konca súčasného volebného obdobia europarlamentu?
Ku koncu sa asi ešte objaví chuť byrokratov stihnúť pretlačiť niečo, na čo už po voľbách nemusia mať príležitosť. Preto musí byť pozorný každý vlastenec a každý konzervatívec, ktorý obhajuje slovenské záujmy v Bruseli. Veľa nás nie je, o to pozornejší musíme byť.
Každopádne budem so svojim tímom pracovať rýchlo a efektívne, tak ako celé volebné obdobie, ako aj informovať verejnosť o všetkom, o čom má a musí vedieť. Len spoločnými silami to dokážeme zvládnuť.
Ing. Milan Uhrík, PhD.
nezaradený poslanec Európskeho parlamentu
Upozornenie: Za uvedené názory zodpovedá výlučne ich autor. Tieto názory nevyjadrujú bezpodmienečne oficiálne stanovisko Európskeho parlamentu.
