V Českej republike vyvolalo ostrú názorovú konfrontáciu stiahnutie Čajkovského opery Črievičky z repertoáru Národného divadla. V liste umelecký riaditeľ tejto českej reprezentatívnej inštitúcie Per Boye Hansen (Nór) uvádza, že v dobe imperiálnych nárokov Ruska sa „historický kontext Čajkovského opery stáva citlivou témou.“
Kritici Hansenovho rozhodnutia hovoria, že onen „historický kontext“ spočíva vlastne len v tom, že hrdinovi opery, ukrajinskému kováčovi, pomôže v ťažkostiach ruská cárovná. Paradox, nad ktorým zostáva rozum stáť je v tom, že autor poviedky, podľa ktorej opera vznikla, je ukrajinský vlastenec Nikolaj Vasiljevič Gogoľ, kritik ruského impéria, narodený v ukrajinskej Soročinci v roku 1809.
Ďalšou zvláštnosťou tohto trápneho prejavu politicky živenej rusofóbie na pôde českého divadla je aj fakt, že svetoznámy ruský skladateľ Peter Iljič Čajkovský mal po jednej línii ukrajinské korene. V reakcii na zrušenie opery napísal analytik Štěpán Kotrba, že „trestať Čajkovského za napadnutie Ukrajiny je rovnako úchylné ako súčasné vedenie Národného divadla.“
Adam Komers bývalý komentátor Českej televízie k veci poznamenal: „Ide o typické ‘čecháčkovstvo’, respektíve prvotriedna ‘úbožiareň’, ktorá, keby nebola na plač, je totálne smiešna.“ Kladom hodnotenia prípadu „nežiaducej ruskej opery“ nie je to, že kritika vedenia Národného divadla zo strany verejných činiteľov vysoko prevažuje nad politickými pritakávačmi, ale významný je najmä fakt, že sa v médiách o záležitosti otvorene diskutuje.
Žiaľ, na Slovensku sa diskusie vo verejnom priestore, v televízii a mainstreamových médiách o podobných témach nevedú. Pravda, môžete vysloviť iný ako oficiálny názor v alternatívnych weboch či printoch, lenže s rizikom, že vás zakážu či vypnú.
Český vojenský analytik a diplomat Martin Koller, ktorý v ČT šokuje svojimi názormi na rusko-ukrajinský konflikt bez ujmy na zdraví, by na Slovensku spôsobil odvolanie riaditeľa RTVS a na dvere by mu pravdepodobne „zaklopala“ NAKA a obvinila ho z terorizmu a zosnovania zločineckej skupiny.
Len si spomeňme na nedávny prípad, keď redaktori verejnoprávnej televízie, aby objektívne vyvážili výpovede vládnych politológov, zaradili do spravodajského šotu aj stručné vyjadrenia analytikov na indexe – Romana Michelka a Jána Čarnogurského, vyvolalo to búrku protestov koaličných politikov a slovenských mediálnych trasorítok.
Zodpovedný riaditeľ spravodajstva a publicistiky RTVS Vahram Chuguryan musel odísť. Damoklov meč nad slobodou slova nielenže visí nad každým, kto vysloví iný ako oficiálny politický názor, ale ten meč sa už trhá, aby skolil názorových nepriateľov.
Potrebujeme ešte viac? Vyšetrovateľ NAKA preveruje známy Klub 500, združujúci slovenských podnikateľov a vlastníkov spoločností, ktoré zamestnávajú viac ako 500 zamestnancov. Dôvod: Podozrenie zo spáchania trestného činu financovania terorizmu a trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona.
„Teroristický čin financovania terorizmu“ spáchalo vedenie Klubu 500 pravdepodobne tým, že na mediálnych brífingoch tvrdilo, že naplnenie požiadavky vypnúť ruský plyn bude znamenať kolaps slovenskej ekonomiky.
Okrem toho sa predseda klubu Vladimír Soták a tajomník Tibor Gregor vyjadrili nesúhlas s tézou, že platením za ruský plyn podporujeme ruskú vojnu na Ukrajine. Podľa nich je to čudná logika, lebo potrubie s ruským plynom stále vedie cez Ukrajinu a Ukrajinci za to inkasujú od Rusov milióny dolárov. Vari tým Ukrajinci podporujú ruskú vojnu proti sebe?
Nedá sa presne odhadnúť kto stojí za trestným oznámením, na základe ktorého NAKA preveruje “prípad” Klubu 500. Môžeme to iba tušiť. V každom prípade je to zlá, veľmi zlá predtucha konca slobody prejavu a demokracie na Slovensku.
Francúzsky osvietenský filozof a spisovateľ Voltaire, ktorý v osemnástom storočí perom aj osobne bránil nespravodlivo stíhaných, nastavil aj slovenskému dnešku zrkadlo v diele Myšlienky alebo Rozum podľa abecedy: „Každý jednotlivec, ktorý prenasleduje iného človeka, svojho brata, pretože má iný názor, je monštrum.“
