Úvod ZO ZAHRANIČIA Mount Everest zasiahli klimatické zmeny, v jeho okolí je čoraz viac rastlín

Mount Everest zasiahli klimatické zmeny, v jeho okolí je čoraz viac rastlín

Mount Everest. (Foto: archív)

V okolí Mount Everestu, ako aj v ďalších častiach Himalájí, ktoré sú jedným z najrýchlejšie otepľujúcich sa regiónov na svete, rastie čoraz viac trávnatého a krovinatého porastu. Zistili to britskí vedci na základe skúmania satelitných snímok.

Dôsledky nárastu vegetácie v oblastiach medzi hranicou lesa a snežnou hranicou zatiaľ nie sú známe, píše britský denník The Guardian s tým, že by však mohli zintenzívniť záplavy v rozsiahlom Hindukúšsko-himalájskom regióne.

Oblasť zaberá 4,2 milióna štvorcových kilometrov, napája desať najväčších ázijských riečnych systémov a zásobuje vodou 1,4 miliardy obyvateľov. Výskumníci z Exeterskej univerzity študovali dáta zo satelitov Landsat amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Štúdiu, ktorá vyšla v odbornej publikácii Global Change Biology, realizovali s pomocou služby Google Earth Engine, ktorá poskytuje voľne dostupnú kolekciu satelitných dát.

Vedci na záberoch z rokov 1993 – 2018 pozorovali nárast vegetácie v nedostupnom subniválnom ekosystéme – najvyššej zóne, ktorá umožňuje rast rastlín – v štyroch výškových úrovniach, a to od 4 150 metrov nad morom do 6 000 metrov.

Tento ekosystém, ktorý by mohol zohrať významnú rolu v hydrológii regiónu, pokrýva zhruba päť až 15-násobne väčšiu oblasť ako tvoria ľadovce a sneh.
Roztápanie himalájskych ľadovcov sa od konca minulého storočia zdvojnásobilo, pričom za uplynulé štyri desaťročia zmizla viac ako štvrtina všetkého ľadu. Výskum naznačuje, že himalájske ekosystémy sú veľmi citlivé na zmeny vegetácie spôsobené klímou.

„Je veľmi dôležité monitorovať a pochopiť stratu ľadu vo veľkých horských systémoch, ale subniválne ekosystémy pokrývajú oveľa väčšiu oblasť než trvalý sneh a my o nich a o tom, ako usmerňujú zásoby vody, vieme veľmi málo,“ vyjadrila sa Karen Andersonová z Inštitútu pre životné prostredie a trvalú udržateľnosť Exeterskej univerzity.

Ako by viac vegetácie mohlo ovplyvniť zásoby vody, zatiaľ nie je známe. The Guardian však poukazuje na štúdie rastu vegetácie v Arktíde, ktoré dokazujú, že rastliny vo svojom okolí spôsobili otepľovanie, a to tak, že prijímali viac svetla a otepľovali pôdu. Podľa Andersonovej by bol takýto scenár pre Himaláje zlou správou.

V subniválnej zóne sa podľa nej drží sezónny sneh a ak je teplejšie, vedie to k rýchlejšiemu topeniu a zvýšenému riziku záplav. Andersonová zároveň podotkla, že vegetácia by nemusela viesť k otepľovaniu a riziku záplav. Pripomenula pritom jedinú štúdiu z regiónu, konkrétne z Tibetu, ktorá zistila, že voda, ktorá sa vyparuje cez listy rastlín, má chladiaci účinok.