Hoci konflikt na Ukrajine neprerástol hranice nášho východného suseda, podstatným spôsobom zmenil atmosféru v celej Európe. To, čo bolo ešte pred niekoľkými mesiacmi neprestaviteľné, sa pomaly stáva skutočnosťou.
Ide nielen o možné nahradenie ruského plynu podstatne drahším a neekologickým americkým LNG, ale aj o zvyšovanie prítomnosti vojsk USA či rozširovanie ich jadrového arzenálu na našom kontinente. Európa by sa však týmito krokmi mohla dostať do pomerne silnej závislosti od Washingtonu.
Viac amerických vojsk v Európe Americké atómové zbrane sú dnes umiestnené vo viacerých európskych krajinách. Hoci sú informácie tohto druhu spravidla utajené – s istotou sa vedelo iba o Turecku–, v roku 2019 bol nedopatrením zverejnený dokument, kde sa uvádzali štyri európske krajiny s americkými atómovými zbraňami: Belgicko, Taliansko, Nemecko a Holandsko.
Hoci sú počty a presné špecifikácie nukleárnych zbraní utajené, ich celkový počet na vojenských základniach v Európe by sa mal pohybovať na úrovni 100, či dokonca 150 až 180 kusov. Toto množstvo by však nemuselo byť konečné.
Záujem USA o umiestnenie ďalších jadrových zbraní v Európe, najmä jej východnej časti, rastie.
Pochopenie pre svoje záujmy nachádzajú predovšetkým v Poľsku. Vicepremiér Jaroslaw Kaczynski by súhlasil s prítomnosťou amerických jadrových zbraní v krajine. Podľa neho takýto krok „silnejšie odstraší Moskvu“. Varšava okrem toho aktívne presadzuje plány na posilnenie východného krídla Severoatlantickej aliancie.
Foto: archív
V súčasnosti sa v Európe nachádza 100-tisíc amerických vojakov. Kaczynski vyzval Washington, aby poslal do Európy ďalších 50-tisíc vojakov. Podľa neho by ich malo byť 75-tisíc trvalo umiestnených na východnom krídle NATO, z toho 50-tisíc v Pobaltí a Poľsku.
Zvyšovanie americkej prítomnosti vrátane ďalších jadrových zbraní predstavuje skôr hrozbu pre budúcnosť Európy než krok smerom k jej vyššej bezpečnosti. NATO už dávno vo svete negarantuje mier a bezpečnosť, svojich partnerov skôr ťahá do konfliktu.
Odborníci okrem toho uvádzajú, že vojenské základne v Európe, kde sú umiestnené jadrové zbrane, nespĺňajú niektoré bezpečnostné štandardy. Problémom sú podľa nich napríklad zastarané budovy s nedostatočne bezpečnými múrmi a osvetlením či slabo vycvičený personál. NATO sa bráni a tvrdí, že jadrové zbrane sú majetkom príslušného členského štátu, ktorý je za ne plne zodpovedný.
Neekologický a predražený Tlak na vlády európskych štátov vrátane Slovenska prebieha aj v ekonomickej rovine. Washingtonu dlhodobo ide o to, aby sa Európa odstrihla od zdrojov energie z Ruska. Súčasný konflikt na Ukrajine mu nahral do karát a pri sankciách, kde presadzuje jednotný postup Západu, sa čoraz častejšie spomína aj ruský plyn.
Európa je však od ruských surovín bytostne závislá a adekvátnu náhradu za ne nemá. Aj napriek tomu chce únia do konca roka znížiť import ruských surovín o dve tretiny a v roku 2027 sa od nich uplne odstrihnúť.
Spojené štáty sa pritom snažia dotlačiť Európu k dovozu svojho bridlicového plynu.
Foto: archív
Ten je však niekoľkonásobne drahší ako ruský. V prípade jeho dodávok nielenže budeme mať hlbšie do vrecka, ale ohrozí to aj konkurencieschopnosť európskych podnikov a vytlačí ich to zo svetového trhu. Môže to znamenať dokonca rozsiahlu deindustrializáciu kontinentu a stratu miliónov pracovných miest.
Bridlicový plyn je okrem toho aj neekologický. Jednak ide o samotnú ťažbu, pri ktorej prichádza k vysokému úniku metánu, znečisteniu podzemných zásob pitnej vody a zvýšenému riziku vzniku zemetrasení. Značnú ekologickú záťaž však predstavuje aj doprava na obrovské vzdialenosti, vyžadujúca si veľké množstvo paliva.
Takáto neekologickosť je v rozpore s prijatými závermi nedávnej klimatickej konferencie v Glasgowe. Jedným z jej záväzkov bolo zníženie globálnych emisií skleníkových plynov, predovšetkým metánu. Zarážajúca je zaangažovanosť prezidentky Zuzany Čaputovej, presadzujúcej okamžité odstrihnutie sa od ruského plynu, keďže v Glasgowe vyjadrovala obavy z klimatickej krízy…
Nehovoriac o tom, že Európa jednoducho nie je pripravená na prechod z ruského zemného plynu na americký LNG. Nemá dostatok tankerov na jeho prevoz, chýbajú jej aj špeciálne terminály. Väčšina európskych terminálov LNG na severozápade Európy má okrem toho naplnené kapacity. Tie primárne zásobujú veľké ekonomiky ako Nemecko, Francúzsko a Britániu.
USA dávno bojujú za európsky energetický trh. Teraz majú možnosť využiť jedinečnú príležitosť. Európe, ktorá vraví o získaní väčšej nezávislosti od ruských energonosičov, to však prinesie viac negatív ako pozitív.
