Úvod Komentáre Na rozdiel od kauzy Kuciak prípad zabitia Slováka v Belgicku médiá a vládnych...

Na rozdiel od kauzy Kuciak prípad zabitia Slováka v Belgicku médiá a vládnych politikov príliš nevzrušuje

Fotomontáž: archív

V posledných dňoch Slovenskom otriasla správa o našom občanovi Jozefovi Chovancovi, ktorý bol pred dvoma rokmi zadržaný na letisku v belgickom Charleroi, zažil brutálne a ponižujúce zaobchádzanie zo strany policajtov a následne zomrel. Na verejnosť sa dostal už aj záznam priemyselnej kamery, ktorá ukazuje dianie v cele, kde bol Chovanec umiestnený.

Na videozázname je okrem iného vidieť, ako mužovi policajti pri jeho znehybnení sedia a kľačia na hrudi, a to po dobu šestnástich minút. Napriek závažnosti situácie – Chovanec sa predtým dopustil sebapoškodzovania a búchal si hlavou o mreže, až pokým nezačal krvácať – vidno na tvárach policajtov úsmevy, súčasťou záznamu je aj moment, keď jedna zo zasahujúcich policajtiek nad umierajúcim Slovákom hajluje.

Zistenia skutočne spôsobili zdesenie – ale ako u koho. Premiér Igor Matovič sa k záležitosti oficiálne nevyjadril, minister zahraničných vecí Ivan Korčok poslal Belgicku nótu s výzvou na bezodkladné prešetrenie veci, opozičný Smer však vládnej koalícii vyčítal, že reakcia jej zástupcov nebola dostatočná.

V denníku SME sa objavil komentár jeho redaktora, poukazujúci na to, aké je vraj nevhodné a nevkusné vytĺkať z niekoho smrti politický kapitál. Ako keby to isté nerobil spomínaný denník v týždňoch a mesiacoch nasledujúcich po vražde Jána Kuciaka…

Z tlačovej konferencie predstaviteľov Smeru-SD bol pozoruhodný moment, kedy predseda strany Robert Fico vyzval novinárov, aby si predstavili, aké by boli reakcie, ak by sa to, čo sa stalo Jozefovi Chovancovi, udialo v Moldave nad Bodvou voči občanovi rómskeho pôvodu.

Fico veľmi správne poukázal na pokrytectvo súčasných globalistických elít, ktoré sa oháňajú právami či dokonca životmi určitých, podľa nich znevýhodnených skupín obyvateľstva, v skutočnosti je však zjavné, že ich súcit je veľmi selektívny.

A že v konečnom dôsledku im vlastne ani nejde o záujmy oných „neprivilegovaných“ skupín, ale len o vlastné osobné záujmy, ktoré im táto agenda umožňuje napĺňať. Ak pre niekoho vyzneli tieto riadky azda až príliš tajuplne, treba upresniť, že máme na mysli aj protesty hnutia Black Lives Matter, ktoré vypukli v USA po zabití černošského recidivistu Georgea Floyda.

Ale pochopiteľne, že hovoríme aj o ľavicovo-liberálnych demonštrantoch v súvislosti so zabitím Filipínca Henryho Acordu v Bratislave a neposlednom rade je príkladom takéhoto aktivistického a selektívneho súcitu aj prípad vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky.

Reprofoto: archív

Iste, nájdu sa aj médiá, u ktorých je vidieť snahu pokryť prípad úmrtia nášho občana v Belgicku poctivo, hovorím napríklad o denníku Pravda, ktorý okrem iného zverejnil aj kamerový záznam z Chovancovej cely v skrátenej aj neskrátenej verzii.

Na prístupe iných médií je však zreteľne vidno, že dianie okolo úmrtia Jozefa Chovanca im do ich dlhodobej agendy príliš nepasuje. Obeťou bol v tomto prípade nekonfliktný veriaci podnikateľ z Terchovej a čin sa stal v spriatelenom západoeurópskom Belgicku – ako by sa už len toto dalo z pozície liberalizmu rozmazať?

Ono by sa to aj dalo, ale to by tieto redakcie museli svoj liberalizmus vyznávať dôsledne a zastávať sa individuálnych práv každého človeka, oosbitne takého, ktorý zrejme v dôsledku ich porušenia prišiel o život.

A nevyznamenali sa zatiaľ ani predstavitelia vládnej koalície. Minister Korčok avizoval protestnú nótu, pomerne emotívne sa vyjadril predseda Národnej rady SR Boris Kollár, no výraznejšia aktivita na zastanie sa nášho občana a jeho rodiny sa tu neprejavila.

Tragická záležitosť okolo úmrtia Jozefa Chovanca sa tak môže stať príležitosťou na odkrytie skutočných charakterov mnohých verejne činných osôb. Slovenskí politici, aktivisti aj pracovníci médií majú teraz šancu predovšetkým bežným občanom Slovenska dokázať, že im záleží aj na (bežných) slovenských životoch.