Ukrajinská kríza v poslednom čase zmizla z titulných stránok svetových médií. Od uzavretia druhej minskej dohody začiatkom roku 2015 panoval vo východnej časti Ukrajiny relatívny pokoj a médiá hovorili skôr o jej hroziacom krachu alebo o vyostrujúcich sa sporoch politických elít.

Nový svetový poriadok
Európa je z ukrajinského konfliktu čoraz unavenejšia, kým Moskva ráznym zásahom presunula front boja za multipolárny svet na Blízky východ. Médiá sa sústreďujú na staronové ohnisko krízy v Sýrii, pričom analytici konštatujú, že na zbližovanie Západu a Ruska môže v konečnom dôsledku doplatiť Kyjev.

Na pochopenie situácie na Ukrajine treba brať do úvahy aj formujúci sa svetový poriadok, najmä vývoj sýrskej krízy. Rozsah konfliktu vysvetľuje väčšie napätie medzi Západom a Ruskom, ktoré nastalo už na začiatku programu Východného partnerstva EÚ a vystupňovalo sa asociačnou dohodou únie s Ukrajinou. Iniciátorom konfrontácie bola v tomto prípade EÚ.

VÍŤAZSTVOM EUROMAJDANU – PUČU PROTI BÝVALÉMU UKRAJINSKÉMU PREZIDENTOVI VIKTOROVI JANUKOVYČOVI – A NASLEDOVNÝMI VOĽBAMI, KTORÉ ZAISTILI PREVRATU LEGITIMITU, SA CELÝ TENTO GEOPOLITICKÝ PROJEKT ZDAL BYŤ ZAVŔŠENÝ.

Foto: Reuters
Foto: Reuters

Po celý čas pritom boli v pozadí Spojené štáty, kým Európa akoby nechápala, že kráča po mínovom poli a v skutočnosti nemá nič pod kontrolou. Ukrajina medzitým prišla o Krym a kriminalizácia koncepcie federatívneho usporiadania viedla k bojom v Donbase.

V auguste 2014 už bolo jasné, že Moskva zabráni vojenskému triumfu Kyjeva. Kremeľ tak dal Západu najavo, akú cenu bude musieť zaplatiť, ak bude podceňovať ruské záujmy.

Vlastná hra Washingtonu
V tej chvíli sa Európa spamätala a odštartovala minský proces. Jeho výsledkom bola dohoda z minuloročného februára, ktorá odrážala prenesenie iniciatívy na stranu Moskvy.

PODĽA UKRAJINSKÉHO ANALYTIKA MICHAILA POGREBINSKÉHO MÔŽE KREMEĽ PLNENÍM TEJTO DOHODY PROSTREDNÍCTVOM AUTONÓMIE DONBASU VYVÍJAŤ NA KYJEV TLAK, A TEN BUDE MUSIEŤ ZABUDNÚŤ NA SVOJ SEN O JEDNOSTRANNEJ PROZÁPADNEJ ORIENTÁCII.

Zdá sa, že sa Európa, zapletajúca sa čoraz viac do vlastných problémov, so situáciou zmierila a nedopustila, aby ukrajinská strana proces blokovala. USA však hrajú vlastnú hru a v podstate podporujú imitáciu plnenia dohody. Medzitým, ako ďalej poznamenáva Pogrebinskij, udalosti len upevnili presvedčenie Kremľa, že Západ rozumie iba sile.

Michail Pogrebinsky. (Foto: archív)
Michail Pogrebinsky. (Foto: archív)

Vtedy vstúpila do hry Sýria. Rusko využilo psychologický moment vyvolaný neúspechom amerických snáh proti Islamskému štátu aj migračným tlakom a koncom septembra začalo vlastnú vojenskú akciu. Opäť tak naznačilo koniec unipolárneho usporiadania sveta.

Zmrazenie konfliktu
Neprešli ani tri dni od začiatku bombardovania pozícií džihádistov ruskými Suchojmi a Barack Obama po prvý raz od vypuknutia ukrajinskej krízy vyhlásil, že pri hľadaní jej riešenia treba brať do úvahy aj ruské záujmy.

Už pri podpise dohody vo februári bolo jasné, že ju ani jedna zo strán nesplní do konca roku 2015.

AJ NAĎALEJ SÍCE PLATÍ PRÍMERIE A Z FRONTOVEJ LÍNIE BOLI STIAHNUTÉ ŤAŽKÉ ZBRANE, ĽUDOVÉ REPUBLIKY SI VŠAK ŽIJÚ SVOJÍM VLASTNÝM ŽIVOTOM.

Kríza je čoraz únavnejšia aj pre Moskvu. Za takejto situácie všetkým stranám vyhovuje zmrazenie konfliktu.

Dokonca aj ukrajinským elitám, pretože pozornosť sa čoraz viac obracia od suverenity na vnútropolitické problémy. O ťažkosti pritom nie je núdza – od bujnej korupcie cez pokračujúcu recesiu ekonomiky až po zhoršenie bezpečnostnej situácie.

Zároveň slabne vnútorná súdržnosť vyvolaná vojnou, čo dokazujú bitky v parlamente, pokles popularity premiéra Jaceňuka a prezidenta Porošenka, ale aj apatia Ukrajincov. Je jasné, že suverenitu Ukrajiny neohrozuje Rusko, ale jej vlastná slabosť.

Foto: archív
Foto: archív

2 komentárov

Comments are closed.