Na Slovensku má 60 percent dospelej populácie nadváhu, 25 percent zápasí s obezitou a obezitou 3. stupňa trpí asi jedno percento dospelej populácie, čo predstavuje asi 33.000 osôb. Výskumy jednoznačne potvrdzujú, že pacienti s hmotnosťou nad zdravotnými normami, najmä obezitou, sú rizikovou a zraniteľnou skupinou nielen pre známe chronické choroby, ale aj pre ochorenie COVID-19.
„Údaje získané počas pandémie nám ukazujú, že COVID-19 môže pre ľudí s nadhmotnosťou a obezitou znamenať väčšiu hrozbu, či už ide o zhoršenie pridružených ochorení, zvýšené riziko hospitalizácií, zvýšené riziko prijatia na jednotku intenzívnej starostlivosti s ťažším priebehom ochorenia, s vyššou pravdepodobnosťou nutnosti umelej pľúcnej ventilácie a úmrtnosti,“ upozornila Ľubomíra Fábryová, prezidentka SOA a OS SDS.
Počet úmrtí na koronavírus je najvyšší v krajinách, v ktorých má viac ako polovica obyvateľov nadváhu. Osoby s nadváhou, ktorým hrozí vyššie riziko, že ochoreniu COVID-19 podľahnú, by preto mali byť uprednostňované pri očkovaní i testovaní. Uvádza sa to v správe Svetovej federácie pre obezitu.
Zo správy vyplýva, že najviac obetí súvisiacich s ochorením COVID-19 sa potvrdilo v krajinách, kde je obéznych viac než 50 percent dospelých obyvateľov, ako napríklad v Británii, Spojených štátoch či Taliansku. V krajinách s vysokou mierou ľudí s nadváhou zaznamenali približne 2,2 milióna z celkového celosvetového počtu 2,5 milióna úmrtí na koronavírus.
Spomedzi krajín, kde evidujú nadváhu u viac než polovice ľudí, dosahujú najviac úmrtí na koronavírus na 100.000 obyvateľov Belgicko (191,76), Slovinsko (182,65) a Británia (181,7). Na štvrtom mieste sa nachádza Česko (180,83), kde je obéznych 62,3 percenta populácie.
Práve z týchto dôvodov je obezita jednou z kľúčových oblastí, ktorej venujú pozornosť zdravotníci na celom svete – vrátane Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré prevádzkujú Poradne zdravia pre občanov.
„Medzi rizikové faktory vzniku obezity patria napríklad fyzická inaktivita, sedavý spôsob života, nesprávne, nezdravé a nepravidelné stravovanie, nedostatočný spánok, stres. Ďalej sa môžu na vzniku obezity podieľať environmentálne a socioekonomické faktory, genetická predispozícia či hormonálne poruchy alebo iné metabolické faktory,“ uvádza ÚVZ.
Svetová zdravotnícka organizácia považuje obezitu za chronické ochorenie, ktoré patrí do rúk špecialistov a vyžaduje si liečbu. Manažment obezity si vyžaduje spoluprácu viacerých odborníkov ako napríklad praktického lekára, diabetológa, kardiológa, dietológa, výživového špecialistu, psychológa, bariatricko-metabolického chirurga.
V medzinárodných štatistikách figuruje Slovensko medzi krajinami, ktoré majú relatívne vysoký výskyt obezity. Riziko vzniku obezity a s ňou súvisiacich chronických ochorení negatívne ovplyvňuje nízka fyzická aktivita a sedavý spôsob života. Pri znižovaní nadbytočnej hmotnosti je vhodné začať úpravou životosprávy.
Ako prvé praktické kroky v oblasti zdravej vyváženej stravy ÚVZ odporúča konzumáciu piatich porcií zeleniny a ovocia denne, vyhýbať sa jedlám vyprážaným, fastfoodom, koláčom a údeninám, taktiež sa vyhýbať sladeným nápojom a jedlám s vysokým obsahom cukrov. Dôležitá je aj dostatočná pohybová aktivita.
