Úvod Ľudia Najlepšia ruská snajperka bola učiteľkou v materskej škôlke

Najlepšia ruská snajperka bola učiteľkou v materskej škôlke

Roza Shanina barva 2
Foto: archív

Počas 2. svetovej vojny nasadzovala Červená armáda do bojov aj ženy. Tankistky, pilotky či bojovníčky pozemného vojska sa objavovali na všetkých frontoch. V rámci 184. streleckej divízie 2. streleckého zboru 39. armády 3. bieloruského frontu vytvorila armáda aj samostatný odddiel dievčat – ostreľovačiek.

Jednou z nich bola aj Róza Jegorovna Šaninová z Archangeľska. Pred vstupom do armády v roku 1943 bojovala v prápore protileteckej obrany ruskej domobrany. Dovtedy bola učiteľkou v materskej škôlke.

Písala aj Stalinovi
Róza Šaninová mala povesť drsnej snajperky. Nepoznala zľutovanie s nenávidenými fašistami, ktorí zabili troch jej súrodencov. Keď sovietska armáda zapojila do boja aj ženy, dobrovoľne sa prihlásila.

Mala iba devätnásť a po nástupe do oddielu ostreľovačiek vraj napísala list samotnému Stalinovi a žiadala ho, aby ju nasadili do prvých líní.

Róza bola skutočne odvážna a horlivá, vždy bola priamo v epicentre tých najzúrivejších bojov. V apríli 1944 zastrelila prvého nepriateľského vojaka. O mesiac si už pripísala na vrub sedemnástich nemeckých vojakov.

Prakticky denne si pripisovala na pažbu svojej pušky Mosin-Nagant symbolické zárezy a velitelia boli jej výkonmi šokovaní.

Foto: archív
Foto: archív

V DIVÍZII SA O NEJ HOVORILO AKO O ZÁZRAČNEJ OSTREĽOVAČKE.

Postupne získala Rad slávy III. stupňa, Rad slávy II. stupňa a Medailu za odvahu. V júli 1944 odmietla s ostatnými ženami evakuáciu do tyla a zostala bojovať v prvej línii v bojoch o mesto Vilnius a na fronte vo východnom Prusku.

V októbri 1944 v jednom z  bojov zomrel jej milenec Michail Panarin, čo ju hlboko zasiahlo. Odvtedy sa hlásila do každého jedného útoku.

Smrť pred koncom vojny
Začiatkom roka 1945 boli však aj Rozine dni zrátané. Dvadsiateho ôsmeho januára sa počas urputných bojov snažila zachrániť raneného dôstojníka a sama pri tom bola zabitá črepinou z delostreleckého granátu.

Iba štyri dni pred smrťou do svojho denníka napísala: „Je možné, že čoskoro zomriem… Z nášho práporu nás zo 78 zostalo len 6. Spomínate si na Míšu Panarina? Taký milý chlapec! Zabili ho. Miloval ma a ja jeho tiež. Už nemám nikoho blízkeho.“

Foto: archív
St. seržant Róza Jegorovna Šaninová (1924 – 1945). Foto: archív

PODĽA ZÁZNAMOV SA RÓZE POČAS JEDINÉHO ROKA PODARILO ZASTRELIŤ 54 VOJAKOV WEHRMACHTU.

Vďaka tomu sa stala absolútnou rekordérkou medzi bojovníčkami Červenej armády a sovietskou vojnovou legendou. Po vojne po nej pomenovali ulice v mnohých ruských mestách i slávne strelecké preteky v rodnom Archangeľsku, kde na jej počasť postavili aj pamätník.

Meno Rózy Šaninovej sa v Rusku dodnes považuje za synonymum odvahy a oddanosti víťazstvu. Bola jednou z hrdinských ruských dievčat, ktoré umreli v bojoch za slobodu svojej vlasti skôr, ako vôbec začali žiť.

Róza Šaninová – legendárna sovietska ostreľovačka: