Najviac lesov ubudlo na Slovensku od roku 2000 v národných parkoch. Ukázali to satelitné snímky. „O najväčiu časť prišiel Tatranský národný park (TANAP) a Národný park Nízke Tatry (NAPANT), kde do roku 2016 zmizlo 30 percent, respektíve 16 percent plochy lesov,“ uviedol analytik Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia Martin Gális.
Kým strata lesa bola na Slovensku podľa satelitov porovnateľná s inými krajinami Európy, v národných parkoch bola oproti ostatnému územiu v priemere takmer dvojnásobná. Významnú stratu zaznamenali podľa Gálisa aj niektoré regióny: „Celkovo Slovensko stratilo medzi rokmi 2000 až 2016 sedem percent lesa. Kým vo všetkých národných parkoch sme prišli o 12,2 percenta lesného porastu, mimo národných parkov je táto strata 6,4 percenta.“
V TANAP-e bola podľa jeho slov najdôležitejšou príčinou úbytku lesa veterná smršť z roku 2004 a naopak, v NAPANT-e nebola takým významným faktorom odlesnenia: „Relatívne nepostihnuté ostali Pieniny, Slovenský Kras a Poloniny. Za stratu lesa môžu okrem plánovanej a nelegálnej ťažby aj prírodné podmienky a nevhodné, nepôvodné zloženie lesa, ktoré môže byť výrazným faktorom pri vzniku kalamity.“
Najohrozenejším regiónom na Slovensku sú Kysuce. Zmizlo tam viac lesa v porovnaní s Oravou a inými susednými oblasťami v Poľsku a Česku. Kým na Orave ubudlo takmer sedem percent lesa, na Kysuciach to bolo vyše 18 percent. „Významným faktorom úbytku je aj v tomto prípade veterná smršť z roku 2004, ale najhorší pre lesy na Kysuciach bol rok 2010, keď z neho ubudli tri percentá. Prírastok lesa tam bol takisto oveľa nižší ako na Orave,“ zhrnul Gális.
Bezzásahové oblasti boli podľa vyhodnotenia satelitných údajov postihnuté najmenej. Tri štvrtiny územia národných parkov pokrýva tretí stupeň ochrany, v ktorom môže prebiehať aj plánovaná ťažba dreva. „Naopak, bezzásahový piaty stupeň zaberá necelých 20 percent územia národných parkov. Všeobecne platí, že v piatom stupni ochrany sa stratilo v priemere len 5,5 percenta lesa, čo je významne menej ako v nižších stupňoch ochrany. Príkladom s najväčším rozdielom sú Nízke Tatry,“ skonštatoval analytik IEP.
Oficiálne údaje o ploche lesa hovoria, že rastie, ale satelity ukazujú opak. „Hlavný rozdiel pramení z odlišností metodík a samotného chápania lesa. Na rozdiel od oficiálnych štatistík, vychádzajúcich z katastrálnych zápisov, satelit považuje za les ľubovoľnú zalesnenú plochu vyššiu ako päť metrov pokrytú aspoň na 30 percent lesom. Obe metodiky používajú odlišnú definíciu lesa a majú svoje silné aj slabé stránky,“ vysvetlil Gális.
