Úvod ZO ZAHRANIČIA Napätie v Kosove rastie. Srbská premiérka sa ohradila proti postoju NATO, EÚ...

Napätie v Kosove rastie. Srbská premiérka sa ohradila proti postoju NATO, EÚ a šéfa európskej diplomacie

Foto: archív

Napätie na severe Kosova rastie, pričom Belehrad a Priština navzájom obviňujú z ohrozovania mieru a bezpečnosti, zatiaľ čo Brusel po útoku na hliadku misie EULEX v Kosove vyhlásil, že nebude tolerovať násilie a požaduje odstránenie barikád. Srbi na severe Kosova už druhý deň po sebe zablokovali hlavné cesty po tom, ako v noci prišlo k ich prestrelke s políciou.

Srbský prezident Aleksandar Vučič zvolal zasadnutie Rady národnej bezpečnosti pre hrozby kosovského premiéra Albina Kurtiho, že „zaútočia na Srbov na barikádach všetkými dostupnými prostriedkami.“

Streľba súvisela so zatknutím bývalého policajného dôstojníka, ktorého Priština obviňuje, že vyvolával nepokoje vo väčšinovo srbských oblastiach na severe Kosova, kde boli po odchode Srbov z kosovských inštitúcií vypísané komunálne voľby.

Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová informovala, že voľby budú preložené na 23. apríla. Tento krok by mal podľa Prištiny viesť k zmierneniu etnického napätia, ktoré sa v posledných mesiacoch zintenzívnilo. Voľbya boli pôvodne naplánované na 18. decembra, ale Srbi, ktorých podporuje Belehrad, vyhlásili, že ich budú bojkotovať.

Kosovská vláda uviedla, že polícia – prevažne etnickí Albánci – bola na severe Kosova nasadená po tom, ako miestni Srbi hromadne odstúpili z funkcií úradníkov, sudcov a policajtov na protest proti rozhodnutiu Kosova nahradiť poznávacie značky áut vydané v Belehrade poznávacími značkami z Prištiny.

Srbi z Kosova na protest proti vydávaniu poznávacích značiek organizovali v septembri každodenné protesty a blokovali dopravu na dvoch hraničných priechodoch Kosova so Srbskom.

Srbská premiérka Ana Brnabičová sa ohradila proti postoju NATO, EÚ a šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella. Tí odsúdili útok na hliadku EULEX a vyzvali na odstránenie barikád postavených Srbmi.

Kým západní partneri označili prehradenie ciest za protizákonné, podľa Brnabičovej sú tieto barikády výzvou na mier a na to, aby medzinárodné spoločenstvo začalo konať. Brnabičová vo svojom príspevku na sociálnej sieti kritizovala Brusel, že „sa neozval, keď kosovská polícia porušila bruselskú dohodu tým, že vstúpila do severných, väčšinovo srbských obcí so zbraňami.“

Predstaviteľom medzinárodného spoločenstva pripomenula, že nereagovali, keď boli Srbom odopreté ich práva a ich majetok bol konfiškovaný „na výstavbu nelegálnych vojenských základní.“ „Zaujímate sa len vtedy, keď Srbi postavia barikády,“ dodala Brnabičová.

Foto: archív

Kosovský premiér Albin Kurti v reakcii na najnovší vývoj vo vzťahoch Srbska a Kosova povedal, že vyriešená otázka poznávacích značiek a odloženie komunálnych volieb na apríl „nedáva zločineckým gangom na severe Kosova ani najmenší dôvod na to, aby stavali zátarasy na cestách a podnikali násilné útoky na kosovskú políciu“.

„V spolupráci s NATO a KFOR Kosovo pracuje na rýchlom a pokojnom vyriešení situácie na severe,“ tvrdí Kurti na sociálnej sieti. Dodal, že srbský prezident Aleksandar Vučič a premiérka Brnabičová sa vyhrážajú vojenskou agresiou, keď vyzývajú „srbskú armádu, aby sa vrátila na naše územie.“

Vučič uviedol, že Belehrad v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 1244 z roku 1999 požiada jednotky KFOR, aby zabezpečili návrat príslušníkov srbskej armády a polície do Kosova. Pripustil však súčasne, že NATO s najväčšou pravdepodobnosťou nebude súhlasiť.

Základným zdrojom napätia v oblasti je vyhlásenie nezávislosti Kosova v roku 2008, ktoré Srbsko neuznáva a provinciu naďalej považuje za súčasť svojho územia. V Kosove žije asi 120.000 Srbov. Väčšinu s približne 1,8 miliónom obyvateľov tvoria etnickí Albánci.