Ochranári dlhodobo poukazujú na to, že v Nízkych Tatrách sa ťaží oveľa viac dreva, ako sa naplánuje. Pri pohľade na zábery zachytávajúce hrebeň Nízkych Tatier z roku 2006 v porovnaní s aktuálnymi človek spozornie. Lesy, ktoré ešte pred desiatimi rokmi zdobili horský masív, zmizli.
NAPANT sa zmenil na rúbanisko
Koláž začala na sociálnych sieťach žiť vlastným životom. Zdieľali ju stovky ľudí a vyvolala vlnu negatívnych emócií. Všetko spustil šéf Lesoochranárskeho zoskupenia Vlk Juraj Lukáč.„Krásne rozpracovaný Národný park Nízke Tatry, severne od Brezna smerom na Kráľovu hoľu,“ napísal k obrázku ironickú poznámku. Jeho odkaz sa rozšíril rýchlosťou blesku. Je to v Nízkych Tatrách naozaj také zlé alebo ide len o uhol pohľadu?
Ochranári presvedčene tvrdia, že je to ešte horšie. Dokonca až tak, že by sa už podľa nich Nízke Tatry nemali hrdiť štatútom národného parku. Združenie Vlk plánuje už čoskoro ministerstvo životného prostredia oficiálne požiadať o zrušenie Národného parku Nízke Tatry (NAPANT), ktorý bol vyhlásený v roku 1978.
„Každý národný park vo svete má minimálne 50 percent plochy, teda polovicu a viac, bezzásahového územia. Nízke Tatry toto nespĺňajú. Dôvod zrušenia teda je, že nie je zabezpečná ochrana tohto územia ako národného parku podľa medzinárodných štandardov,“ hovorí Lukáč.
Ochranári dlhodobo poukazujú na to, že v Nízkych Tatrách sa ťaží oveľa viac dreva, ako sa naplánuje. Spôsobuje to tzv. náhodná alebo kalamitná ťažba.
Ak na lesy udrie veterná kalamita a stromy popadajú, hospodári takéto drevo vyťažia. Celkový plánovaný objem ťažby sa tak prekročí. To priznáva aj správa národného parku. Zároveň však zdôrazňuje, že urýchlene vykonať náhodnú ťažbu im prikazuje zákon. Inak hrozí, že v lesoch by sa rozmnožili škodcovia.
“Zákon zároveň zdôrazňuje, z dôvodu ochrany okolitých lesov, že naliehavosť náhodnej ťažby je vyššia, než úmyselná ťažba,“ prízvukuje Správa NAPANT-u vo vyjadrení, ktoré nám poskytli. Veľké kalamity zasiahli Nízke Tatry v roku 2004 a 2014. Z celkového množstvo dreva, ktoré sa tam vyťažilo, tak významný podiel tvorilo práve kalamitné drevo. Tu však prichádzajú na rad ochranári, ktorí hovoria, že ak by sa náhodná ťažba nevykonávala, Nízke Tatry by nevyzerali tak, ako vyzerajú.
V chránených územiach má drevo nulovú finančnú hodnotu
„V národnom parku neexistuje kalamita, lebo v chránených územiach drevo nemá nijakú finančnú hodnotu. Národný park všade vo svete je vyhlásený na to, aby sme nechali bežať prirodzené prostredie, hodnota dreva je tam nula,“ presviedča nás Juraj Lukáč.
Ťažiari podľa Juraja Lukáča v lesoch neberú len pováľané drevo, ale vyrúbu aj stromy, ktoré víchricu prežili.
Ochranár hovorí, že je to nesprávne. „Keby sa tam tie stromy nechali, poskytovali by mechanickú ochranu proti jeleňom ožierajúcim mladé stromčeky, poskytovali by úkryt rôznym šelmám, ktoré zasa strašia jelene.
Ten les by veľmi rýchlo rástol v úplne inom režime, ako keď to celé vyťažíme, vystavíme slnečnému žiareniu a do toho sadíme stromčeky,“ myslí si. „Vyťažiť takú veľkú plochu je neskutočná chyba, príde k erózii, ničí sa pôda, nikdy tam ľudským sadením nedosiahneme taký les, akoby to urobila príroda.“
Správa NAPANT-u priznáva, že biotopy jednotlivých druhov čelili neželaným zásahom. Na zrušenie národného parku napriek tomu nevidí dôvod. Podľa zákona je národným parkom „rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou.“ NAPANT má výmeru takmer 73-tisíc ha, z nej skoro 10-tisíc ha tvorí bezzásahové územie s najprísnejším piatym stupňom ochrany prírody.
„Ide o unikátne chránené územie lúčneho, lesného, hôľneho a bralnatého charakteru na Slovensku, a preto si aj naďalej zasluhuje primeranú územnú ochranu podľa národnej legislatívy,“ tvrdí o Nízkych Tatrách správa národného parku.
