Severoatlantická aliancia bude mať možno už o rok 30 členov. Začala totiž oficiálne prístupové rokovania s Macedónskom, a to aj napriek negatívnemu postoju Moskvy. Prijatie krajiny doteraz blokoval spor medzi Aténami a Skopje o názov niekdajšej juhoslovanskej republiky.
Macedónsko a Grécko podpísali v júni dohodu, podľa ktorej Macedónsko zmení svoj oficiálny názov, pričom ten doterajší (Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko) nahradí nový – Republika Severné Macedónsko. Grécko na výmenu odblokovalo úsilie svojho suseda o vstup do NATO a EÚ. Macedónsky parlament 19. júla hlasmi 76 poslancov schválil vyhlásenie na podporu procesu vstupu krajiny do NATO.
Podľa slov riaditeľa Globálneho partnerstva NATO Jamesa Mackeya počas návštevy v Skopje však potrvá zhruba 18 mesiacov, kým sa krajina stane členom aliancie. Jens Stoltenberg zdôraznil, že vláda v Skopje musí „dotiahnuť do konca“ dohodu s Gréckom a plne ju implementovať.
Oficiálna zmena názvu i macedónskej ústavy by mala nastať až po referende, očakávanom v septembri alebo októbri. Ak občania dohodu v plebiscite odmietnu, budú nasledovať predčasné voľby.
Bez väzieb na Severoatlantickú alianciu zostáva v regióne prakticky už len Srbsko. Albánsko, Chorvátsko, Čierna Hora a Slovinsko už členmi NATO sú. Ruský veľvyslanec v Skopje Oleg Ščerbak pred istým časom dokonca Macedónsko varoval pred vstupom do NATO s tým, že by sa „mohlo stať legitímnym cieľom“, ak by sa vzťahy medzi alianciou a Ruskom naďalej zhoršovali.
Stály ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Čižov označil prípadný vstup Macedónska do NATO za „chybu, ktorá bude mať následky“. Moskva síce považuje za vstup krajiny do Severoatlantickej aliancie za jej právo, ale na druhej strane kategoricky nesúhlasí s približovaním infraštruktúry NATO k ruským hraniciam.
