Americké ťažobné spoločnosti intenzívne hľadajú odbytiská svojho plynu, keďže jeho ťažba prevyšuje záujem na tamojšom trhu. Perspektívu predstavuje najmä európsky trh. Ekológovia však dovozu bridlicového plynu nie sú naklonení.
Aj Berlín už dlhší čas zvažuje jeho nákup. Nemecké ministerstvo životného prostredia však z iniciatívy frakcie Zelených v parlamente zhodnotilo dôsledky ťažby bridlicového plynu na ekológiu. Prišlo k záveru, že plyn, vyťažený frakovaním a prepravovaný po mori, predstavuje rovnakú záťaž pre klímu ako uhlie.
Životnému prostrediu pritom škodí väčšmi ako plyn, vyťažený bežným spôsobom a prepravovaný cez plynovody. Nemecká vláda si preto myslí, že práve prírodný plyn by mohol počas prechodného obdobia nahradiť uhlie a ropu.
Prechod na bridlicový plyn by len oddialil dosiahnutie cieľov, ktoré si Nemecko stanovilo v oblasti ochrany klímy. Technológia ťažby – frakovanie – totiž prináša vážne riziká pre kvalitu pôdy aj podzemných vôd.
Bridlice majú zvyčajne nízku priepustnosť na to, aby mohol plyn unikať do vrtu. Preto sa využíva frakovanie, teda hydraulické štiepenie horniny, čím v nej vznikajú umelé praskliny.
Pri frakovaní sa vytvárajú pukliny vo vrstve slabo spevnených hornín pomocou stlačenej tekutej zmesi vody, piesku a pomocných chemikálií. Zmes sa pod hydraulickým tlakom vháňa do veľkej hĺbky a láme horniny. Piesok má držať pukliny otvorené, chemikálie zase uľahčujú pohyb uvoľňovaného plynu obsiahnutého v hornine.
V súčasnosti je ťažba bridlicového plynu zväčša založená na dlhých, niekoľkokilometrových horizontálnych vrtoch, kde sa využíva viacstupňové hydraulické štiepenie. Podľa ekológov takýto spôsob ťažby okrem iných rizík zvyšuje pravdepodobnosť vzniku lokálnych zemetrasení.
Nezanedbateľné sú však aj ekologické dôsledky frakovania. To môže významnou mierou znečistiť pôdu aj podzemné vody. Chemikálie vrátane ťažkých kovov, pridávané do vody okrem piesku pri frakovaní, predstavujú približne 0,5 percenta tekutej zmesi. Ich úlohou je predovšetkým znižovať trenie, zabrániť hrdzaveniu a likvidovať mikroorganizmy.
Keďže sa vo vrtoch môžu využívať milióny litrov vody, do zeme sa tak spolu s ňou dostanú státisíce litrov chemikálií. Len časť tejto vody – 50 až 70 percent – sa podarí dostať z vrtu späť. Zvyšok zostáva v zemi a môže kontaminovať podzemné vody vrátane zásob pitnej vody.
Použité chemikálie môžu prenikať aj k zemskému povrchu a vyparovaním znečisťovať ovzdušie. Pri ťažbe bridlicového plynu sa okrem toho uvoľňuje väčšie množstvo metánu ako pri konvenčnom plyne. Metán má pritom odhadom až 20-krát silnejší radiačný účinok ako oxid uhličitý.
Tieto faktory majú aj nezanedbateľné negatívne dôsledky na zdravie vrátane vyvolávania onkologických ochorení. Nemecko však aj napriek tomu stále uvažuje o zvýšení nákupu skvapalneného plynu z USA a naďalej buduje terminály, nevyhnutné na jeho prepravu a skladovanie.