Zdá sa, že protiruské sankcie tak rýchlo Washington ani Brusel nezrušia. Práve naopak, od ich zavedenia v júli 2014 sa postupne rozširujú na ďalšie firmy či jednotlivé osoby. Iniciátorom tu vystupuje Washington. Tŕňom v oku pritom neprestáva byť Krym, najnovšie sa však USA vyhrážajú sankciami aj pre projekt plynovodu Nord Stream 2.
Dvojnásobné kapacity
Nord Stream privádza po dne Baltského mora zemný plyn z Ruska do západnej Európy, predovšetkým do Nemecka, od roku 2011. S celkovou dĺžkou 1 224 kilometrov je to najdlhší podmorský plynovod sveta. Vzhľadom na stúpajúcu spotrebu plynu v Nemecku, ale aj na minimálne tranzitné riziká takéhoto typu prepravy sa momentálne realizuje podobný projekt, Nord Stream 2.
Ten by mal po dokončení zdvojnásobiť prepravnú kapacitu z 55 miliárd kubických metrov ročne na 110 miliárd. Prakticky od začiatku realizácie však projekt vyvoláva intenzívne medzinárodné spory. Dospelo to až k ďalšej vlne protiruských sankcií.
Proti Nord Streamu 2 vystupujú okrem Spojených štátov predovšetkým krajiny, ktoré nový plynovod obchádza, ako Ukrajina či Pobaltie. Práve cez Ukrajinu prechádza veľká časť ruského plynu určená Európanom. Podľa britského týždenníka Economist ročné príjmy ukrajinského Naftogazu za tranzit plynu dosahujú takmer 3 miliardy dolárov. Ich výpadok by tak bol pre podvyživenú ekonomiku nášho východného suseda nezanedbateľný.
Washington podľa ministra energetiky Ricka Perryho pripravuje zákon zavádzajúci reštrikcie proti firmám a osobám spolupracujúcim na výstavbe plynovodu. Berlín so sankciami spojenými s plynovodom Nord Stream 2 kategoricky nesúhlasí. Tie by totiž mohli mať exteritoriálne následky.
Spojené štáty dlhodobo vystupujú proti tomuto projektu. Argumentujú obavami o prílišnú závislosť Európy od ruského plynu, ktorý by radi nahradili tým svojím. Keďže Európa nemá vlastné zdroje, je v každom prípade odkázaná na dovoz tejto komodity. Ak nebude nakupovať ruský plyn, nahradí ho podľa všetkého plyn americký.
TO DOKAZUJE, ŽE SANKCIE NIE SÚ NIČ INÉ AKO PROSTRIEDOK NEKALEJ HOSPODÁRSKEJ KONKURENCIE.
Energetická spolupráca
Aj keď Európska únia navonok sankcie zväčša dodržiava, pri jej jednotlivých štátoch to už nie je také jednoznačné. Nesúhlas Berlína so sankciami pre Nord Stream 2 nie je ojedinelý. Nie všetky krajiny totiž na povel Washingtonu prerušili spoluprácu s Ruskom.
V prípade Nord Streamu 2 dokonca aj Európska komisia odobrila spoluprácu ruskej spoločnosti Severstaľ a talianskej Tenaris v západosibírskom meste Surgut. Ich spoločný projekt je zameraný na produkciu rúr do ropovodov a plynovodov. EK nepovažuje takúto spoluprácu za nebezpečnú, keďže podnik nebude mať nijaké aktíva na území EÚ. Celkový objem investícií predstavuje 240 miliónov dolárov a produkcia by mala dosahovať 300 ton ročne.
Podpora Európskej komisie by mohla znamenať, že Brusel nebude proti tomuto projektu vystupovať ani vtedy, ak bude mať Washington k nemu výhrady. Na Severstaľ sa pritom americké sankcie nevzťahujú. Súhlas EK dokazuje, že Rusko a Európska únia budú rozvíjať spoluprácu aj v podmienkach zhoršujúcej sa zahraničnopolitickej situácie.
ZÁROVEŇ TO ZNAMENÁ, ŽE AJ KEĎ JE ZRUŠENIE SANKCIÍ V NEDOHĽADNE, SPOLUPRÁCA MEDZI KONKRÉTNYMI EURÓPSKYMI A RUSKÝMI SPOLOČNOSŤAMI STÁLE FUNGUJE.
Jedným z hlavných partnerov Ruska v EÚ je síce Taliansko, o podobnú spoluprácu však má záujem aj Nemecko i ďalší účastníci ruských energetických projektov, predovšetkým Nord Streamu 2, týkajúceho sa viacerých európskych krajín.
Hoci sa Európa nezriedka označuje ako americký vazal, aspoň niektoré krajiny sa snažia vzoprieť sa týmto tendenciám, nepodriaďujú sa slepo Washingtonu a pozerajú sa aj na vlastné ekonomické záujmy. A najmä v oblasti energetickej spolupráce by mala ísť politika bokom.
