Nový koronavírus sa (nielen) na Slovensku stal v týchto dňoch najdiskutovanejšou témou, čo sa okrem iného prejavuje aj zvýšeným záujmom ľudí o spravodajstvo. Epidémia so sebou priniesla i situáciu, na ktorú ako prvý poukázal podpredseda SNS Jaroslav Paška. Ten tvrdil, že nemecké úrady mali v hamburskom prístave zhabať kontajner s ochrannými zdravotnými prostriedkami určenými pre slovenské nemocnice a lekárov.
Paška dal pritom celej téme aj politický nádych, keď oznam formuloval tak, že ochranné prostriedky pre našich zdravotníkov zhabala „Merkelová“. Vyjadrenie nášho ministerstva zahraničných vecí k tejto záležitosti neznamenalo jej popretie, iba zjemnenie rétoriky.
A tak sme sa dozvedeli, že kontajner nebol Nemcami „zhabaný“, iba „zadržiavaný“, čo charakter veci nezmenilo. Lajčákovo ministerstvo si však v tejto súvislosti neodpustilo narážky na Pašku, aby spomínanú skutočnosť nezneužíval na „strašenie a vyvolávanie paniky“.
Zároveň uviedlo, že je v kontakte s nemeckými úradmi a situáciu sa snaží vyriešiť. Tu je zaujímavé poukázať aj na prístup Denníka N, ktorý o veci informoval vo svojom spravodajstve „Minúta po minúte“ s použitím štítku „Hoaxy a propaganda“. Denník správu zároveň okorenil poukázaním na to, že Paškovu informáciu ďalej šírili „dezinformačné weby“.
Ak by sme chceli komentovať záležitosť so zadržaním pomôcok ako takú, mohla by nám prísť na um staršia kauza dvojakej kvality potravín. Obidve kauzy by sme teda mohli použiť ako ilustráciu toho, ako o nás asi uvažujú západné, „staršie“ členské krajiny Európskej únie – a že vôbec nejde o lichotivý prístup.
Na druhej strane si treba uvedomiť, že celá Európa sa epidémiou koronavírusu dostala do bezprecedentnej situácie a jednotlivé štáty sa snažia chrániť vlastné obyvateľstvo, čo je úplne prirodzené.
Ako uviedla pri posúdení celej situácie stránka Hrot.info, k podobnému prístupu sa odhodlalo aj Slovensko a potrebné ochranné prostriedky nakoniec získalo inou cestou. Treba si taktiež položiť aj otázky o tom, či Slovensko nepodcenilo prípravu na epidémiu a tiež, v akom stave sú naše štátne hmotné rezervy, ktoré nám majú slúžiť práve v súvislosti s možnými krízovými obdobiami.
Ďalšia rovina je mediálna. Tvrdenie, že Jaroslav Paška šíril akýsi hoax či dezinformáciu je úplne scestné. Aj keď Paška záležitosť politicky zveličil spomenutím mena nemeckej spolkovej kancelárky, na jeho slovách sa nepreukázalo nič nepravdivé.
Denník N svojím spôsobom informovania tak len opäť podčiarkol svoju zaujatosť. Znovu informoval spôsobom, že šírenie akéhokoľvek iného naratívu, než aký je vlastný jeho redakcii, je automaticky „hoaxom“ či „propagandou“.
Denník N, nech už si o ňom myslíme čokoľvek, je však súkromným subjektom a tak by nás väčšmi mala zarážať rétorika ministerstva zahraničných vecí. Tá bola mimoriadne zmierlivá k nemeckej strane, ale nemilosrdná k tomu, kto informáciu priniesol. Tu je treba konštatovať, že slovenská diplomacia by sa takto správať nemala.
Pracovníci ministerstva zahraničia by si mali uvedomiť, že zmyslom celej ich práce je pomáhať Slovensku a jeho občanom. Určite možno konštatovať, že zadržaním kontajnera si Nemecko chránilo predovšetkým vlastné záujmy. Naproti tomu sa ukazuje, že slovenské ministerstvo zahraničných vecí na takéto nastavenie ešte úplne „nedorástlo“. A s veľkou pravdepodobnosťou nemôžeme niečo také očakávať ani po výmene vlády.