Riaditeľ Nemecko-ruského múzea v Berlíne Jörg Morré by ako historik bol radšej, keby socha sovietskeho maršala Ivana Koneva v Prahe zostala. „Aj v Berlíne sme niektoré sochy už odstránili, ako napríklad veľký Leninov pomník v roku 1991.“ Podobný krok by tam však teraz nebol možný.
„V Nemecku platia zákony, že sovietske vojnové pamätníky zostanú zachované. Tam sa nič nedemontuje, na to sú zmluvy,“ vysvetľuje historik. Podpísali ich v roku 1990, teda v období nemeckého znovuzjednotenia, a ich súčasťou je okrem iného údržba rozsiahleho sovietskeho pamätníka v parku v štvrti Treptow.
Okrem ostatkov sedemtisíc sovietskych vojakov a 13-metrovej sochy červenoarmejca sú jeho súčasťou aj citáty Stalina napísané zlatým písmom. „Pamätník sa každý rok čistí, každých päť rokov reštauruje. Skutočne sa oň staráme.“
„Ako historik považujem za správne, že historické stopy sa neodstraňujú. Demontovanie pomníkov nepovažujem za správnu cestu,“ vraví. Navrhuje zaradenie takýchto symbolov do kontextu napríklad informačnou tabuľou.
Aj keď chápe, že pri likvidácii Konevovho pamätníka zohrali svoju úlohu emócie, odstraňovanie pamätníkov s výnimkou prelomových dôb nepovažuje za najlepšie riešenie.
„Samozrejme, napríklad v roku 1945 sa museli odstrániť nacionálnosocialistické symboly,“ vraví šéf múzea, ktorého úlohou je približovať nemecký aj ruský pohľad na 2. svetovú vojnu. V revolučných časoch sa podľa neho prirodzene odstraňujú symboly predchádzajúcej moci. „Vaša revolúcia je však už nejaký čas preč,“ dodáva.
