Niektoré médiá už dlhší čas upozorňujú na nárast neonacistických tendencií na Ukrajine, Západ to však z veľkej časti ignoruje. Tento postoj by mohla zmeniť nedávna cesta francúzskych senátorov do Kyjeva. Nathalie Gouletová, Jean-Pierre Moga a Joel Guerriau sa na Ukrajinu sa vybrali pri príležitosti výročia založenia hlavného mesta.

Senátori s prekvapením zistili, že okrem tradičných kultúrnych podujatí vrátane koncertov, charitatívneho behu, pretekov lodí na Dnepri, výstav či premietania filmov uskutočnil Pravý sektor a jeho mládežnícke hnutie Pravá mládež militaristickú šou pre deti.

Medzi atrakcie patrila streľba zo vzduchovky na papierové terče v podobe moskovského Kremľa a na obrázky s pásavkou zemiakovou, čo je v poslednom čase obľúbené hanlivé označenie Rusov.

Sklony k násiliu
Delegácia po návrate do vlasti predložila francúzskemu ministerstvu zahraničných vecí oficiálnu žiadosť o stanovisko k tejto téme. Senátorov zároveň zaujíma, aké opatrenia plánuje ministerstvo prijať, aby sa zabránilo šíreniu tejto nebezpečnej ideológie.

„Neonacistické strany vyvíjajú stále viditeľnejšie aktivity, a to aj v centre Kyjeva, so strelnicami, cvičeniami na rozoberanie a skladanie samopalu a náborovými miestami pre mládež, hlásiacu sa k nacistickej ideológii,“ uvádzajú senátori v spoločnom liste.

Senátori okrem toho podľa ich tvrdení videli, ako predstavitelia Pravého sektora predávali pronacistické suveníry a rôzne predmety vrátane dokladov totožnosti príslušníkov jednotiek SS-Sonderkommando.

Foto: archív

Tieto fakty, ktorých svedkom bola francúzska delegácia, dokazujú, že sa krajná pravica na Ukrajine teší značnej popularite. Je zrejmé, že má dokonca nezanedbateľný vplyv v miestnej politike.

Krajná pravica sa na Ukrajine dostala do pozornosti pri prevrate v roku 2014. Významnou mierou sa zapájala do protestov proti vtedajšiemu prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a pre jej členov bol charakteristický vyšší stupeň organizácie, ideologického zápalu a sklonu k násilia ako pre ostatných protestujúcich.

Po zosadení Janukovyča a vzniku konfliktu na východe krajiny sa ukrajinská armáda, ktorú oslabovala nízka morálka a zbehovia, obrátila na krajnú pravicu, kde hľadala posily do svojich radov.

To viedlo k vytvoreniu niekoľkých ozbrojených jednotiek s otvorene fašistickou alebo neonacistickou orientáciou. Dnes sú tieto oddiely už oficiálnou súčasťou ukrajinskej armády. Miesto tu našli aj mnohí zahraniční dobrovoľníci, často s extrémistickými sklonmi.

Magnet pre militantov
To, že sa Ukrajina stala magnetom pre militantných obyvateľov Západu, ktorí sa na jej území snažia získať bojové skúsenosti, vyvoláva veľké znepokojenie. Niektorí komentátori naznačujú, že to môže byť jeden z dôvodov, prečo Ukrajina stále nedosiahla pokrok v súvislosti so vstupom do NATO a Európskej únie.

V krajine sú okrem toho veľmi časté útoky pravicových extrémistov na cudzincov, či dokonca aj na politikov, považovaných za „nevlasteneckých“. Tieto skupiny organizujú napríklad aj letné tábory pre mládež.

Foto: archív

Pred istým časom unikli na verejnosť fotografie, zachytávajúce deti ležiace na zemi v tvare svastiky.

Okrem toho vyšlo najavo, že v tábore pôsobila ako vedúca žena, ktorá bola odsúdená za vraždu Nigérijčana. Dokument z roku 2016 francúzskej televíznej stanice Canal Plus bol jednou z prvých západných reportáží, ktoré si všimli krajnú pravicu na Ukrajine.

Vzápätí niekoľko zástupcov západných vlád vyjadrilo znepokojenie nad týmto fenoménom. V roku 2018 dokonca veľvyslanci G7 poslali vtedajšiemu prezidentovi Petrovi Porošenkovi list, kde ho upozorňovali na tento problém.

Francúzsku senátorku Nathalie Gouletovú situácia na Ukrajine neprestáva zaujímať. Na Twitteri 15. júna zverejnila, informáciu, že sa v katedrále svätého Michaila v centre Kyjeva konal oficiálny pohreb bývalého člena haličskej divízie SS.

Haličskú divíziu tvorili takmer výlučne Ukrajinci a je považovaná za jedného z hlavných vinníkov holokaustu u našich východných susedov. Doteraz si pritom vzrastajúcu aktivitu neonacistov nikto nevšímal.

V poslednom čase sa im však začínajú venovať aj zahraničné médiá. Od európskych vlád očakávajú, že začnú tlačiť na Kyjev, aby sa od podobných incidentov dištancoval. Najmä preto, že Ukrajina má už dlhšie ambície stať sa členom EÚ a NATO.

Foto: archív