Majte menej detí, pomôžete tak klíme, vyzýva nemecká učiteľka Verena Brunschweigerová. Podľa tejto ekologičky a feministky si ľudia robia potomkov zo sebectva a pod tlakom patriarchátu. Brunschweigerová je novou tvárou celosvetového antinatalistického hnutia, ktoré presadzuje úbytok alebo dokonca vymretie ľudstva.
„Deti sú naša budúcnosť,“ hlása web nemeckej vlády. Tridsaťosemročná učiteľka gymnázia Brunschweigerová ale presadzuje bezdetnosť, a to z ekologických aj filozofických dôvodov, napísal denník Der Spiegel.
Vo svojom manifeste sa odvoláva na vedeckú štúdiu, podľa ktorej živobytie každého dieťaťa predstavuje pre planétu ročne záťaž 58,6 ton oxidu uhličitého. Tento plyn je hlavným zdrojom globálneho otepľovania. Bývalá politička sociálna demokracia Brunschweigerová zároveň tvrdí, že deti vo svete čakajú skôr strasti. Preto je podľa nej aj v ich záujme, aby sa radšej nenarodili.
Brunschweigerová mieni, že väčšina ľudí si potomkov robí iba z vlastného egoizmu. A od bezdetných vraj chcú, aby im na ne finančne prispievali. Argumentuje, že keby ľudia len túžili po deťoch a rodine, siahali by častejšie k adopciám. Oni ale chcú hlavne šíriť vlastné gény – napriek tomu, že na planéte už žije vyše sedem miliárd obyvateľov.
V rozhovore pre denník Focus sa Brunschweigerová označila za radikálnu feministku a ekologičku, ktorá takmer nejazdia autom, je vegetariánka a rozhodnutá nemať potomkov. Deti sú podľa nej „to najhoršie, čo môže človek urobiť životnému prostrediu“. K bezdetnosti navrhuje motivovať aj finančne – ženám, ktoré sa kvôli klíme nestanú matkami, by dávala k päťdesiatke 50-tisíc eur.
Brunschweigerová odmietla ako „patriarchálny imperatív,“ že ženy majú rodiť deti. Uviedla, že sa musela opakovane ospravedlňovať, prečo nie je matkou. Dodala, že ako bezdetná zažila aj diskrimináciu. Až teraz učí na škole, po ktorej túžila. Pred tým vraj desať rokov dostávali pri preložení prednosť pedagógovia s potomkami.Na internete čelí Brunschweigerová často kritike. Niektorí ju obviňujú z nepriateľstva voči ľuďom, iní jej názory odsúdili ako „fašizoidné“.
Predseda nemeckého zväzu učiteľov Heinz Peter Meidinger povedal, že od učiteľa by očakával väčšiu empatiu. Problém vzniká vždy, keď ktokoľvek nadraďuje svoju ideológiu nad ľudský život, doplnil podľa denníka Bild , ktorý Brunschweigerovou označil za „bezcitnú“.
Brunschweigerová ale verí, že jej názory nie sú v rozpore s učiteľskou profesiou. „Mám rada deti, ktoré (už) na svete sú – hlavne mojich žiakov. Ale keby sa ich (odteraz) rodilo menej alebo nijaké, budem robiť niečo iné. Alebo by som mala menšie triedy, to by bolo veľmi dobré, „vyhlásila.
Brunschweigerová si myslí, že z hľadiska biologických kapacít by v Nemecku malo optimálne žiť len približne 38 miliónov obyvateľov namiesto súčasných takmer 83 miliónov. Ľuďom, ktorí túžia po potomkovi, odporúča, aby mali len jedného, viac je podľa nej „nezodpovedné“.
Antinatalistické hnutie presadzuje bezdetnosť ako prostriedok k nenásilnému zmenšeniu ľudskej populácie. Množstvo jeho predstaviteľov však netají želanie, aby ľudstvo postupne úplne vymrelo. V Spojených štátoch tak v 90. rokoch 20. storočia vzniklo Hnutie za dobrovoľné vyhynutie ľudstva. Vo francúzsky hovoriacich krajinách je jeho hovorcom spisovateľ a aktivista Théophile de Giraud.
Po obmedzení pôrodnosti volajú aj rešpektovanej vedecko-politické inštitúcie ako Rímsky klub. OSN však predpokladá, že do polovice 21. storočia sa počet obyvateľov planéty zvýši na približne desať miliárd.