Úvod Spoločnosť Nová európska smernica prináša ekologický paradox: viac plastov

Nová európska smernica prináša ekologický paradox: viac plastov

Foto: archív

Nová európska smernica o zákaze jednorazových plastových výrobkov, ktorá má byť schválená na jar, obsahuje aj nariadenie, že na PET fľaše musia byť vrchnáky pripevnené. Jedným z dôvodov je, že plastové vrchnáky sú najčastejšie nachádzaným plastom na európskych plážach.

Smernica však robí vrásky na čele výrobcom fliaš, predovšetkým menším. Pripevniť vrchnáky k fľašiam totiž znamená upraviť výrobné linky, čo pre výrobcov znamená zvýšenie výdavkov na ich výrobu.

Smernica okrem toho prináša aj ekologický paradox: podľa štúdie poradenskej spoločnosti PriceWaterhouse Coopers (PwC) si prepojenie vrchnákov s fľašami vyžiada spracovať odhadom 50- až 200-tisíc ton dodatočného plastu ročne. Táto novinka tak znamená presný opak trendu znižovania hmotnosti PET fliaš.

Okrem rastu nákladov na výrobu fliaš a ďalšej záťaže pre životné prostredie sa zvýšia aj poplatky za zber odpadu. Podľa štúdie PwC je v Európe 1 300 liniek na výrobu plastových fliaš a ich úprava bude stáť minimálne 2,7 miliardy eur.

Foto: archív

Smernica zakazujúca niektoré jednorazové plasty by mala byť definitívne schválená na jar. Členské krajiny EÚ potom budú mať dva roky na to, aby ju zapracovali do svojej legislatívy. Zakázané však budú aj bioplasty, čo Brusel vysvetľuje tým, že ich výskyt nie je prirodzený.

„Definícia plastov by mala zahŕňať plastové výrobky na báze gumy, plasty z prírodných materiálov a biologicky rozložiteľné plasty bez ohľadu na to, či sú vyrobené z biomasy a určené na to, že sa za istý čas rozložia,“ píše sa v sprievodnej časti smernice.

PLA – teda kyselina polymliečna vyrábaná najčastejšie zo škrobu – ako najčastejšie používaný alternatívny materiál nie je prírodný polymér. Vyrába sa chemickou cestou z prírodných látok, preto sa na výrobky z neho uplatnia rovnaké obmedzenia ako na konvenčné plasty.

Logika tohto princípu je postavená na predchádzaní vzniku odpadu, nie na jeho nahrádzaní. Mnohé krajiny EÚ vrátane Slovenska totiž nemajú zatiaľ dobre vyriešené koncové spracovanie. Mnohé alternatívne materiály sa síce rozložia, ale môže im to trvať príliš dlho.