Pašeráci ľudí objavili novú trasu, ako dostať utečencov do Európy. Čoraz častejšie volia cestu cez Čierne more. Migrantov vykladajú v Rumunsku. Tamojšia pohraničná stráž v uplynulých dňoch zadržala najmenej štyristo ľudí. Experti sa obávajú, že sa z izolovaných prípadov stane trend, ktorý opäť otvorí takzvanú balkánsku utečeneckú trasu.
Najväčšie bremeno dlhodobo nesie Taliansko, kam len minulý rok prišlo minimálne stotisíc utečencov. Rím prijal v poslednom čase množstvo opatrení a príliv utečencov sa podarilo výrazne spomaliť. Pašeráci preto hľadajú iné cesty, ako ľudí na úteku dostať do Európy. Jedna z nich je plavba z Turecka cez Čierne more do Rumunska.
Rumunská pobrežná stráž nedávno zachránila v Čiernom mori vyše 150 migrantov z lode, ktorá sa pre silný vietor a vysoké vlny ocitla v nebezpečenstve. Nejde však o prvý podobný prípad: krátko predtým zadržala dve lode s vyše 200 utečencami aj rybársku loď s 87 migrantmi. Hoci sú to na prvý pohľad zanedbateľné čísla, mohlo by ísť o nový trend, ktorý vráti ťažisko utečeneckej krízy na Balkán.
Hovorca európskej pohraničnej stráže Frontex Krzysztof Borowski sa snaží situáciu upokojiť. Podľa neho ide len o izolované incidenty v krátkom časovom úseku. Zároveň dodáva, že Frontex trasu cez Čierne more sleduje: „Už v minulosti ju používali pašeráci. V roku 2014 sa do Rumunska a Bulharska po Čiernom mori pokúsilo dostať 430 ľudí. V roku 2015 ich bolo 68, minulý rok jeden.“
Podmienky v Čiernom mori sú podľa jeho slov oveľa tvrdšie ako pri ceste cez Stredomorie. Plavbu komplikuje aj nevyspytateľné počasie: „Tu netušíte, čo bude o dvadsať minút. Nie je to ako v Stredozemnom mori. Najkratšia možná trasa presahuje 250 kilometrov.“
Rumunsko, ktoré stále nie je súčasťou schengenského priestoru, sa utečeneckej kríze až donedávna vyhýbalo. Ako cieľovú stanicu si ho volí minimum migrantov, väčšina cez krajinu len prejde ďalej na Západ do Nemecka alebo Británie. Otázka je, či je krajina na prípadný väčší nápor utečencov pripravená.
Bukurešť patrí ku kritikom kvót na prerozdelenie utečencov. Neskôr však vláda súhlasila s prijatím 4 200 žiadateľov o azyl, pričom z tohto počtu ich Rumunsko prijalo 727. Veľa ich však v krajine nezostalo, čím vláda ilustruje nezmyselnosť systému prerozdeľovania. „Utečenci nechcú ísť do Rumunska. Nemienia tu zostať. Chcú sa len dostať na územie EÚ a potom ísť ďalej. Rovnako je to aj pri systéme kvót. V rámci programu prišli do Rumunska štyri veľké skupiny ľudí, nikto z nich však už u nás nie je,“ tvrdí riaditeľ neziskovej organizácie Arca Razvan Samoila.
