Plynovod Severný prúd 2 vyvoláva za oceánom negatívnu reakciu v podstate od začiatku projektu v roku 2016. Ďalším pokusom Washingtonu zabrániť jeho dokončeniu je rozšírenie sankcí na ďalšie spoločnosti, ktoré majú Rusku pomôcť plynovod dokončiť.
Prvé kolo sankcií bolo zamerané na firmy kladúce potrubie na morskom dne. Špeciálna loď holandskej firmy po ich zavedení zastavila práce a Rusko v prácach pokračovalo s využitím vlastných lodí.
O 40 percent lacnejší
Sankcie sa po novom budú vzťahovať aj na takzvané servisné firmy. Teda tie, ktoré pri stavbe poskytujú právnickú podporu, poistné služby alebo služby v prístavoch, prípadne vydávajú certifikáty. Bez certifikátu pritom napríklad nie je možné spustiť prevádzku plynovodu.
Sankcie by sa tak týkali nielen podnikateľov realizujúcich samotnú stavbu, ale napríklad aj štátnych úradníkov, ktorí by po skončení prác vykonali kontrolu a vydali príslušné certifikáty, a tým umožnili spustenie plynovodu do prevádzky.
Ako píše portál Deutsche Welle, exteritoriálne sankcie USA by mohli zasiahnuť firmy z dvanástich európskych krajín. „V hre je zákaz vstupu na územie USA, zabavenie účtov v banke či zákaz objednávok,“ vyhlásil podľa stránky Michael Harms, výkonný riaditeľ Východného výboru nemeckého hospodárstva. Reštrikcie podľa jeho slov zasiahnu aj spoločnosti, pracujúce na spojovacích plynovodoch na území Česka a Nemecka.
Americký argument, podľa ktorého chcú USA ochrániť Nemecko aj celú Európu pred prílišnou závislosťou od ruského plynu, Harms považuje za absurdný: „Proti našej vôli nás chcú urobiť šťastnými.“
Senát už zaradil plynovod medzi nebezpečné projekty, „vojensky ohrozujúce bezpečnosť Spojených štátov“. Zahrnul ich do národného obranného rozpočtu, a nie do civilného. Ako poznamenáva stránka expert.ru, spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú sankcie, spadajú pod zákon o ochrane energetickej bezpečnosti Európy.
Prvé sankcie proti plynovodu Severný prúd 2 zaviedli Spojené štáty koncom roka 2019. Boli zamerané proti lodiam, ukladajúcim potrubie na dne Baltského mora, čo spôsobilo pozastavenie prác, hoci ich veľká časť už bola v tom čase dokončená.
Na zavedenie reštrikcií proti potenciálnym dodávateľom na výstavbu plynovodu vyzývala Washington Ukrajina, a to od roku 2018. Bývalý ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov za ne osobne loboval aj počas svojej niekdajšej návštevy Spojených štátov.
Berlín sa rozhodol nepodľahnúť nátlaku Washingtonu a dokončiť projekt za každú cenu. Ruský plyn, prepravovaný cez Severný prúd 2, by mal byť pre Nemecko lacnejší ako od iných dodávateľov. Bloomberg odhadol, že preprava cez tento plynovod bude pre Nemecko o 40 percent lacnejšia ako cez Ukrajinu.
Nekalá konkurencia
Tlak Spojených štátov sa však s postupujúcou stavbou stupňuje. Server expert.ru v tejto súvislosti pripomína dokonca aj zníženie počtu amerických vojakov v Nemecku, čo vyvolala nielen neochota Berlína zvýšiť výdavky na obranu, ale predovšetkým podpora stavby plynovodu Severný prúd 2.
Washington pri svojom negatívnom stanovisku argumentuje zvýšením energetickej závislosti Európy od Moskvy. Okrem toho sa v rusko-ukrajinských napätých vzťahoch rozhodol postaviť sa na stranu Ukrajiny.
Tá je momentálne kľúčovou tranzitnou krajinou pri preprave ruského plynu ďalej do Európy. Po dokončení projektu by však už nijaký plyn, určený pre Západ, neprúdil cez jej územie a Kyjev by tak prišiel o nemalé poplatky za tranzit.
„Rusko sa snaží vybudovať plynovod Nord Stream 2, ktorý má neprimeranú kontrolu nad našimi európskymi spojencami a ich dodávkami energie. Musíme zastaviť stratégiu nepriateľského ovplyvňovania,“ citujú Hlavné správy republikánsku zástupkyňu Steve Womackovú.
Predseda rady Bundestagu pre ekonomiku a energetiku Klaus Ernst vraví nahlas to, čo si mnohí myslia – že cieľom USA nie je zníženie závislosti od ruského plynu, ale to, aby mohli predávať Európe vlastný plyn.
To bude jednoduchšie vtedy, ak bude do nej z Ruska prúdiť menej tejto strategickej suroviny. Severný prúd 2, ktorým bude ruský plyn prúdiť cez Baltické more do Nemecka, je dokončený už na vyše 90 percent.
Tvoria ho dve rovnobežné potrubia na morskom dne s dĺžkou 1 230 kilometrov. Investovalo sa doň už takmer 11 miliárd dolárov a prepravovať by sa ním malo 55 miliárd kubických metrov ročne. K západným partnerom projektu patria napríklad nemecké firmy Uniper a Wintershall či rakúsky koncern ÖMV.
Plynovod mal byť dokončený v roku 2019. To by však nemohli byť zavedené sankcie, ktoré jeho dobudovanie čoraz viac komplikujú. Sankcie zamerané na zastavenie výstavby plynovodu sa prakticky rovnajú vyhláseniu hospodárskej vojny.
Podobné praktiky sú totiž primárne zamerané na eliminovanie konkurencie. Nehovoriac o tom, že americké sankcie odporujú medzinárodnému právu. Nemožno ich považovať za nič iné ako za nekalú konkurenciu a špinavú politickú hru. Odváži sa niektorá krajina na recipročné kroky?
