Úvod ZO ZAHRANIČIA Novinári a právnici žalujú CIA za ich nelegálne sledovanie počas návštevy u...

Novinári a právnici žalujú CIA za ich nelegálne sledovanie počas návštevy u Assangea

Foto: archív

Skupina novinárov a právnikov zažalovala americkú Ústrednú spravodajskú službu (CIA) a jej bývalého riaditeľa Mikea Pompea pre podozrenie, že ich agenti sledovali, keď navštívili zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangea na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne.

V žalobe sa uvádza, že CIA pod vedením Pompea porušila právo na súkromie týchto amerických novinárov a právnikov tým, že ich nelegálne špehovala. Medzi žalobcami sú novinári Charles Glass a John Goetz a právničky Margaret Kunstlerová a Deborah Hrbeková, ktoré zastupovali Assangea.

„Ústava Spojených štátov chráni amerických občanov pred nadmerným zásahom americkej vlády, a to aj vtedy, keď sa tieto aktivity uskutočňujú na veľvyslanectve v cudzej krajine,“ povedal hlavný advokát zastupujúci žalobcov Richard Roth.

CIA, ktorá sa k žalobe odmietla vyjadriť, nesmie zhromažďovať spravodajské informácie o občanoch USA, hoci viacerí zákonodarcovia tvrdia, že spravodajská služba vedie tajné úložisko komunikačných údajov Američanov. Žaloba proti CIA a Pompeovi bola podaná na okresnom súde USA pre južný okres New York.

V súdnom podaní sa špecifikuje, že novinári a právnici museli pred návštevou Assangea odovzdať svoje elektronické zariadenia súkromnej bezpečnostnej spoločnosti Undercover Global S.L., ktorá v tom čase zabezpečovala bezpečnosť veľvyslanectva. V žalobe sa tvrdí, že spoločnosť si údaje z nich skopírovala a poskytla ich CIA, ktorej vtedy šéfoval Pompeo.

Assange prežil na ekvádorskom veľvyslanectve v Londýne sedem rokov. O azyl na veľvyslanectve požiadal v roku 2012 v obave z trestného stíhania zo strany USA, ktoré žiadali jeho vydanie v súvislosti s obvineniam zo sprisahania, z nelegálneho preniknutia do vládnych počítačov a z porušenia zákona o špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov.

Na webovej stránke WikiLeaks sa tieto materiály objavili v rokoch 2010 – 2011. Assange popiera, že sa dopustil trestného činu, a tvrdil, že je obeťou porušovania ľudských práv a že v prípade vydania do USA by mu hrozil doživotný trest.

Ekvádor mu po dlhodobom nátlaku USA v apríli roku 2019 diplomatický azyl zrušil, po čom ho zadržala britská polícia. V júni tohto roku Británia schválila vydanie zakladateľa WikiLeaks do Spojených štátov.

Americké úrady stíhajú Assangea v 18 bodoch obžaloby vrátane obvinenia zo špionáže v súvislosti so zverejnením dôverných amerických vojenských záznamov a diplomatických telegramov známych ako kauza WikiLeaks. Jeho priaznivci ho považujú za bojovníka proti establišmentu, ktorý sa stal obeťou, pretože odhalil pochybenia Spojených štátov v konfliktoch v Afganistane a Iraku.