Už budúci víkend sa rozhodne o novom rozložení síl na nemeckej federálnej scéne. Dôležitú úlohu v predvolebnom boji hrajú aj vzťahy s Tureckom, a to nielen pre početnú menšinu. Vzťahy oboch krajín sú v kríze. Jedným z dôvodov je kauza reportéra denníka Die Welt, ktorého Turecko vyše dvesto dní drží vo väzbe.
V uliciach nemeckých miest visia volebné plagáty „nepriateľov Turecka“. Tak miestne politické strany nazval Recep Tayyip Erdogan a ďalší olej do ohňa prilial výzvou na bojkot volieb. „Naopak, krajanom hovoríme, že musia ísť voliť. Každý hlas, ktorý neodovzdajú, totiž posilní krajne pravicových populistov z AfD,“ je presvedčený predseda tureckej obce v Berlíne Bekir Yilmaz.
Hlasov, o ktoré sa hrá, nie je málo. Právo voliť do Spolkového snemu má približne 900-tisíc obyvateľov tureckého pôvodu, teda približne štvrtina miestnej tureckej komunity. Prípadný bojkot by zasiahol najmä sociálnych demokratov (SPD), ktorých tradične volí väčšina Turkov. SPD totiž prispela k zlučovaniu rodín imigrantov a podporila aj udeľovanie dvojakého občianstva.
Mnohých Turkov však môže odradiť od volieb samotná SPD. Jej šéf Martin Schulz nedávno vyzval na skončenie prístupových rozhovorov EÚ s Tureckom, s čím síce nesúhlasí celá jeho strana, 80 percent Nemcov však áno.
Turci začali do Nemecka vo veľkom počte prichádzať od 60. rokov 20. storočia. Vtedajšie západné Nemecko podpísalo 31. októbra 1961 s Tureckom zmluvu, na ktorej základe prišli do krajiny státisíce Turkov. Spolková republika vtedy zažívala povojnový „ekonomický zázrak“ a prichádzajúci migranti mali doplniť chýbajúcu pracovnú silu.
Zmluva pôvodne rátala s tým, že Turci budú v Nemecku pracovať vždy dva roky a potom ich vystrieda nová skupina. Spočiatku si so sebou nesmeli brať ani rodiny. V roku 1964 sa však dohoda zmenila. Prijímať a zaúčať stále nových ľudí bolo totiž príliš drahé a aj časovo náročné. A tak mohli Turci zostať dlhšie ako dva roky a neskôr si mohli so sebou privádzať aj svoje rodiny.
Do roku 1973, keď sa projekt pre globálnu ropnú krízu skončil, sa o prácu v Nemecku uchádzalo 2,7 milióna Turkov, prijali ich zhruba 750-tisíc. Podľa odhadov sa domov vrátila asi polovica z nich, ostatní v novej domovine ostali. K tureckej diaspóre dnes patria tri milióny ľudí, pričom v krajine žije už štvrtá generácia prisťahovalcov. Asi milión z nich má nemecké občianstvo, môže teda v spolkovej republike voliť.
Najviac Turkov žije v Severnom Porýní-Vestfálsku, a to 34 percent z celkového počtu. Nasleduje Bádensko-Württembersko (18 percent), Bavorsko (13 percent), Hesensko (11 percent) a Berlín (7 percent).
