Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že obviniť Rusko z páchania genocídy na Ukrajine by mohlo viesť k rozšíreniu vojny a slovnej eskalácii. „Slovo genocída má svoj význam“ a „treba ho charakterizovať právne, nie politikmi,” povedal Macron pre verejnoprávnu rozhlasovú stanicu France Bleu.
„Štáty, ktoré sa domnievajú, že ide o genocídu, majú podľa medzinárodného práva povinnosť zasiahnuť. Je to to, čo ľudia chcú? Nemyslím si to,“ vysvetlil šéf Elyzejského paláca. Podľa neho by to znamenalo stať sa „spolubojovníkom“ vo vojne, čo by mohlo vtiahnuť do konfliktu aj západné krajiny v Severoatlantickej aliancii.
Macron povedal, že telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý sľúbil, že bude s Macronom diskutovať o použití termínu genocída. Zelenskyj medzitým skritizoval francúzskeho prezidenta za to, že odmietol označiť ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine za genocídu. Takisto odsúdil Macronovo označenie Rusov za „bratský“ národ.
Ukrajinský prezident opakovane označil ruský vojenský útok za „genocídu“. Tento výraz v spojitosti s ruskou inváziou na Ukrajine použili aj americký prezident Joe Biden a kanadský premiér Justin Trudeau. Macron a nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz sa k nim odmietli pridať.
Slovu genocída sa na mediálnom brífingu vyhol aj generálny tajomník OSN António Guterres. „Genocída je prísne definovaná v medzinárodnom práve. A my v OSN sa spoliehame na konečné právne rozhodnutie príslušných súdnych orgánov,“ povedal.
Dohovor OSN o genocíde z roku 1948 uvádza, že „genocídou sa rozumie ktorýkoľvek z uvedených činov spáchaných v úmysle zničiť úplne alebo čiastočne niektorú národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ako takú“.
Cecily Roseová, profesorka medzinárodného verejného práva na Leidenskej univerzite v Holandsku, v mediálnom vyhlásení uviedla, že tento výraz „by mali politici používať s veľkou opatrnosťou a obozretnosťou a pokiaľ možno na základe nezávislého orgánu na zisťovanie faktov“.
