Popri prinášaní každodenných správ o aktuálnom dianí v Sýrii naše médiá podozrivo mlčia o udalostiach, ktoré sa odohrávajú na neďalekom Balkáne. Pritom neveľká Čierna Hora sa už niekoľko mesiacov zmieta v čoraz mohutnejších protestoch.

Kategorický nesúhlas
Na príčine je nesúhlas väčšiny Čiernohorcov s plánovaným vstupom do NATO. Pripomeňme, že 17. septembra 2015 prijal tamojší parlament rezolúciu o podpore integrácie krajiny do Severoatlantickej aliancie. Podľa spravodajských agentúr vychádza počas protestov do ulíc zhruba 10-tisíc ľudí, čo je na krajinu s počtom 621-tisíc obyvateľov nezanedbateľný počet.

Katalyzátorom udalostí sa stal otvorený list členským štátom NATO, ktorý im 12. októbra poslal jeden z lídrov Demokratického frontu Andria Mandič. Tvrdí v ňom, že vstup Čiernej Hory do aliancie nemôže byť legitímny, keďže väčšina obyvateľov s ním kategoricky nesúhlasí.

Reakcia na seba nenechala dlho čakať. O dva dni prišla do krajiny početná delegácia NATO na čele s generálnym tajomníkom aliancie Jensom Stoltenbergom, ktorý okrem iného požiadal vládu, aby monitorovala nálady obyvateľstva.Propaganda však ani tentoteraz nezabrala a protesty prerástli do protinatovského majdanu.

Čiernohorci začali apelovať na Rusko, aby nedopustilo vstup ich krajiny do aliancie.

Milo Djukanovič. (Foto: archív)
Milo Djukanovič. (Foto: archív)

Slzotvorný plyn a obušky
Polícia použila proti demonštrantom slzotvorný plyn aj obušky a ich stanové tábory zrovnala so zemou. Médiá a ľudskoprávne organizácie to však obišli mlčaním. Opačný majdan, v ktorom ide nie o vstup do európskych a transatlantických štruktúr, ale proti nemu, nestojí za ich pozornosť.

PROTESTY NEPOMOHLI – V DECEMBRI 2015 DOSTAL VICEPREMIÉR IGOR LUKŠIČ OD JENSA STOLTENBERGA OZNÁMENIE O OFICIÁLNOM ZAČATÍ PROCESU VSTUPU ČIERNEJ HORY DO ALIANCIE.

A tak sa opozícia rozhodla zorganizovať petíciu za uskutočnenie referenda. Ústava Čiernej Hory umožňuje štyri spôsoby vyhlásenia referenda: z iniciatívy prezidenta, vlády, 25 poslancov parlamentu alebo na požiadanie 10 percent zaregistrovaných voličov, čo v prípade tohto balkánskeho štátu znamená takmer 53-tisíc občanov.

Hoci zozbierané množstvo podpisov oficiálne oznámia až po skončení podpisovej akcie, podľa médií bola 16. januára prekročená 55-tisícová hranica.

Napriek pozitívnym očakávaniam však existuje oprávnené podozrenie, že by vláda mohla vôľu občanov jednoducho odignorovať alebo výsledky prípadného referenda sfalšovať. Premiér Djukanovič sa totiž pevne drží kurzu diktovaného Washingtonom a nástojčivo tlačí krajinu do aliancie.

Mafiánsky štát
Jedno sfalšované referendum pritom už v histórii Čiernej Hory bolo – v roku 2006 získala samostatnosť na základe výsledkov referenda, hoci väčšina obyvateľov bola proti takémuto kroku. Ak by vláda aj v tomto prípade rozhodla bez súhlasu obyvateľov, v ostro polarizovanej spoločnosti by to mohlo viesť k občianskej vojne.

Milo Djukanovič riadi neveľkú balkánsku krajinu už od roku 1991, pričom sedel nielen v premiérskom, ale aj prezidentskom kresle. Za ten čas spolu so svojimi blízkymi ovládol všetky dôležité časti ekonomického sektora štátu. V 90. rokoch sa Čierna Hora zároveň stala centrom miliardového biznisu, spojeného najmä s pašovaním cigariet.

Stoltenberg a Djukanovič. (Foto: archív)
Stoltenberg a Djukanovič. (Foto: archív)

TALIANSKA PROKURATÚRA NAZBIERALA DÔKAZY AJ PROTI DJUKANOVIČOVI A ÚDAJNE HO OZNAČILA ZA HLAVNÉHO BOSSA ČIERNOHORSKEJ MAFIE, PRED SÚD SA JEJ HO VŠAK NEPODARILO DOSTAŤ.

Hoci je Djukanovič – podobne ako bývalý kosovský premiér Hashim Thaci – spojený s podsvetím, stále sa teší veľkej podpore Spojených štátov. Pravdepodobne je za tým jeho lojalita k Washingtonu a neúnavné snahy o vstup Čiernej Hory do NATO. Pozvánku do aliancie možno zároveň chápať ako symbolický znak legalizácie jeho režimu.

Neutíchajúce protesty, v ktorých občania požadujú aj jeho odstúpenie, ho nevyvádzajú z miery: z ich organizácie jednoznačne obviňuje Rusko a Srbsko, ktoré chcú podľa neho s pomocou opozície zorganizovať štátny prevrat.

Otvorený konfrontačný krok
Čiernohorci by sa však vstupom do NATO ocitli na druhej strane barikády a nepriateľmi by sa pre nich stali Rusi, ktorých považujú za bratský národ. Nehovoriac o tom, že alianciu vnímajú ako útočný pakt a o jej agresivite sa presvedčili na vlastnej koži počas bombardovania bývalej Juhoslávie.

Čiernohorské protesty sú masívne. (Foto: archív)
Čiernohorské protesty sú masívne. (Foto: archív)

WASHINGTON BY PO VSTUPE PODGORICE DO ALIANCIE DOSTAL POD KONTROLU STRATEGICKÉ POBREŽIE A ZÁROVEŇ BY ZÍSKAL ĎALŠIEHO MALÉHO, PLNE ZÁVISLÉHO ČLENA, VŽDY PRIPRAVENÉHO HLASOVAŤ PODĽA POTREBY.

A nelegálny biznis mení čiernohorského prezidenta na ľahko ovládateľnú marionetu. Obyvatelia tejto malej balkánskej krajiny však odmietajú ísť cestou krajín, ktoré už do európskych a transatlantických štruktúr vstúpili. Vidia, že Grécko, Chorvátsko aj Bulharsko sa ocitli v hlbokej kríze.

Proti rozšíreniu aliancie o Čiernu Horu vystupuje napríklad aj Taliansko, Dánsko, Nemecko či Francúzsko. Uvedomujú si, že okrem zvýšenia výdavkov by to nepochybne znamenalo aj zhoršenie vzťahov s Ruskom.

Moskva považuje úsilie NATO o získanie ďalšieho člena za otvorený konfrontačný krok, ktorý môže prispieť k ďalšej destabilizácii bezpečnostnej situácie nielen v balkánskom regióne, ale na celom svete.

Foto: archív
Foto: archív