Ochranári z lesoochranárskeho zoskupenia Vlk dodržali svoje slovo a ministra životného prostredia oficiálne požiadali, Nízkym Tatrám odobrali štatút národného parku. Zdanlivo nelogický krok odôvodňujú tým, že to tam dávno nevyzerá ako v národnom parku. Chrániť nejaké územie len na papieri je podľa nich nezmysel.
„V celom národnom parku sa v súčasnosti deje rozsiahla a veľmi intenzívna ťažba dreva na desiatkach tisíc hektárov, prišlo k vzniku obrovských holín a výstavbe siete nových lesných ciest,“ píšu ochranári v liste adresovanom šéfovi envirorezortu Lászlóvi Sólymosovi.
Plošné odlesnenie podľa nich spôsobuje eróziu pôdy, nenávratné narušenie vodného režimu a rozpad vzácnych ekosystémov. Podľa Medzinárodnej únie ochrany prírody by navyše malo byť minimálne 75 percent územia národného parku úplne bezzásahového. V Nízkych Tatrách je to však len 13 percent.
Nijaké prekvapenie sa však nekoná. Ministerstvo životného prostredia zatiaľ list ochranárov neeviduje, už teraz však tvrdí, že sa náš najväčší národný park rušiť nechystá. „Podobný krok by mohol mať fatálne následky na mnohé vzácne druhy. Len pre ilustráciu v NP Nízke Tatry žijú rysy, vlci a dokonca niekoľko párov veľmi vzácnych orlov skalných,“ povedal hovorca rezortu Tomáš Ferenčák. Podobne sa pred časom vyjadril aj riaditeľ Správy NAPANT-u Ľuboš Čillag.
V Nízkych Tatrách síce podľa neho prišlo k neželaným zásahom, nepovažuje to však za dôvod na zrušenie národného parku. Podľa zákona sa národným parkom rozumie „rozsiahlejšie územie, spravidla s výmerou nad 1 000 ha, prevažne s ekosystémami podstatne nezmenenými ľudskou činnosťou.“
Nízke Tatry majú výmeru takmer 73-tisíc ha, z nej skoro 10-tisíc ha tvorí bezzásahové územie s najprísnejším piatym stupňom ochrany prírody. „Ide o unikátne chránené územie lúčneho, lesného, hôľneho a bralnatého charakteru na Slovensku, a preto si aj naďalej zasluhuje primeranú územnú ochranu podľa národnej legislatívy,“ povedal Čillag.
Úbytok lesov z horských masívov Nízkych Tatier je očividný. Stačí si porovnať zábery zachytávajúce hrebeň pohoria pred desiatimi rokmi s aktuálnymi. Lesníci tvrdia, že za všetko môžu kalamity. Ak na lesy udrie veterná kalamita a stromy popadajú, hospodári takéto drevo vyťažia. Celkový plánovaný objem ťažby sa tak prekročí.
To priznáva aj správa národného parku. Zároveň však zdôrazňuje, že urýchlene vykonať náhodnú ťažbu im prikazuje zákon. Hrozí, že v lesoch by sa rozmnožili škodcovia. Veľké kalamity zasiahli Nízke Tatry v roku 2004 a 2014. Z celkového množstvo dreva, ktoré sa tam vyťažilo, tak významný podiel tvorilo práve kalamitné drevo.
