V bratislavskom Slávičom údolí pochovali múdreho, čestného muža a politika, akí sa na Slovensku nerodia často. Patril k jadru zakladateľov druhej slovenskej štátnosti. Na rozdiel od mnohých politikov, ktorí samostatný štát nechceli, ale neprotivilo sa im na Slovensku uchopiť moc a zhŕňať majetky – on nikdy po moci netúžil – zmyslom jeho snaženia bola služba národu v čase, keď úsilie o samostatnosť bolo prezentované ako klérofašizmus a to nielen predstaviteľmi Českej republiky, ale aj slovenskými čechoslovakistami.
Augustín Marián Húska bol motorom procesu rozdelenia federácie a neústupným bojovníkom za slovenské záujmy pri rokovaniach s českými predstaviteľmi. Na rokovací stôl často kládol nepríjemné argumenty, čo vyvolávalo na českej strane dosť veľkú nevôľu: Václav Klaus sa dokonca dožadoval, aby sa vyjednávač Húska nezúčastňoval na rozhovoroch.
„Hrali sme tvrdo, hoci s menšími tromfami,“ spomínal si po rokoch nekompromisný slovenský vyjednávač. „Situácia bola zložitá, neboli sme ochotní uznať federáciu ako prostriedok emancipácie rovnocenného národa“.
Všetko sa podľa Húsku zmenilo, keď prijal slovenský parlament Deklaráciu o zvrchovanosti a prvou reakciou českej strany bola demisia prezidenta Václava Havla. O konci spoločného štátu bolo rozhodnuté, ale nasledovala ďalšia neľahká etapa rozhovorov o delení majetku.
„Centrum aj informácie boli v Prahe, a Praha sa už rok-dva chystala na rozdelenie štátu. Kto poznal skutočný stav federálneho majetku, keď Slováci pri jeho správe neboli?“ pýtal sa vo svojich úvahách A. M. Húska a dodal: „Pri delení majetku sme nedopadli dobre, ale za slobodu sa platí. A my sme zaplatili radšej hmotne, ako slovenskou krvou“.
V Slovenskej národnej rade a neskôr v Národnej rade Slovenskej republiky dlhé roky pôsobil ako podpredseda a poslanec za Hnutie za demokratické Slovensko. V roku 2002 odišiel z politického života do ústrania. Nebol to však život na zaslúženom odpočinku.
Profesor Húska naďalej pracoval s nasadením, ktoré by mu mohli závidieť aj oveľa mladší, glosoval domáce a zahranično-politické dianie, písal politické a ekonomické úvahy, ktoré občas publikoval a ktoré sa najviac šírili po internete ako novodobé samizdaty. Mal neoceniteľné skúsenosti politika i ekonóma, (autora a spoluautora viac ako 20 odborných publikácií z oblasti ekonomiky), ktoré nie vždy konvenovali pravicovým vládnym garnitúram.
Augustín Marián Húska sa prejavil ako komparačný analytik v otázkach slovenskej histórie a postavenia Slovákov v Európe aj ako filozof kresťanského cítenia a kritického myslenia. Pri dvadsiatom výročí vzniku druhej Slovenskej republiky vyriekol slová, ktoré by mohli byť pre našu znovu nadobudnutú štátnosť vryté do mramoru ako memento:
„Sme koexistenčnými vazalmi tejto planéty, ale nemusíme byť lokajmi. Dosiahli sme štátny reparát – vytvorili sme druhú Slovenskú republiku – a pri všetkých trampotách a patáliách sa táto republika dožila dvadsiateho výročia. Bolo by lepšie spomínať pri plnších, ako pri prázdnejších sýpkach, ale horšie je vegetovať pri cudzích sýpkach. Keď sme dokázali vytvoriť druhú pluralistickú slovenskú štátnosť, dokážme jej dať aj druhý dych revitalizačnou terapiou. Zjednoťme sa pri záchranných prácach – sme to dlžní našim predkom i svetu, ktorý potrebuje pomocníkov, nie lokajov“.