Posledná schôdza parlamentu v tomto volebnom období s prívlastkom „mimoriadna“ sa niesla v znamení rokovania o 13. dôchodku a Istanbulskom dohovore. Treba uznať, že celé zasadnutie bolo šité trochu horúcou ihlou.
Predstavitelia tzv. demokratickej opozície sa zhodovali v kritike, že koaličná iniciatíva je populistická a nekoncepčná. V prípade Istanbulského dohovoru navyše opäť vstúpila do popredia citlivá ideologická problematika tzv. gender ideológie.
V súvislosti so sociálnymi témami naša „demo-opozícia“ dlhodobo tvrdí, že by nepristupovala k rušeniu zavedených opatrení, zároveň však zdôrazňuje, že by pravidlá sociálnej pomoci nastavila inak a lepšie, aby naozaj efektívne chránila danú zraniteľnú skupinu obyvateľstva. Pri vlakoch zadarmo tak trebárs líder SaS Richard Sulík opakuje, že výrazné zľavy by sa mali týkať aj študentov a žiakov, ktorí do svojich škôl cestujú len autobusmi.
Sulík je však v rámci súčasného slovenského politického spektra ešte pomerne racionálne zmýšľajúcou a konzistentnou postavou. Veď, z dnešného pohľadu – keďže vstupoval do politiky ešte v období prvej Ficovej vlády – je už vlastne „starým“ politikom.
A naopak Miroslav Beblavý, Martin Poliačik a ďalší „kamaráti z mokrej štvrte“ z koalície PS/Spolu nám zase ukázali, ako sa robí tzv. nová politika. V ich poňatí aj takým spôsobom, že ak nejaká skupina poslancov nesúhlasí s programom parlamentnej schôdze, nerieši to tak, že sa zasadnutia jednoducho nezúčastní, ale obsadí rečnícky pult a neváha v jeho okolí aj nocovať – len aby znemožnil ostatným poslancom rokovať.
Takto sa nám teda „mladá sila“ predviedla v plnej paráde. Nakoniec však rokovaniu opoziční poslanci aj tak nezabránili. Schválenie 13. dôchodkov sa podarilo (aj vďaka hlasom zákonodarcov za ĽSNS a Sme rodina) a navyše až 96 poslancov (teda zďaleka nielen vládna koalícia) odmietlo aj Istanbulský dohovor.
Hlasovanie o dohovore bolo motivované dlhodobým sporom s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, ktorá si osvojila právny názor, že doterajšie hlasovania o odmietnutí dohovoru neboli dostatočné. Po poslednom hlasovaní by už zo strany hlavy štátu nemali panovať nijaké pochybnosti o tom, aká je vôľa zvolených zástupcov občanov SR na túto otázku.
Prítomní liberálni poslanci sa mohli čudovať, nemuseli rozumieť zmýšľaniu svojich konzervatívnejšie založených kolegov. Martin Poliačik hneď pasoval nezaradeného Richarda Vašečku za dôstojného nástupcu Kuffovcov, Jána Slotu a Andreja Danka, Ondrej Dostál z klubu SaS zasa vyhlásil, že v prípade Istanbulu ide o „strašenie bubákmi“.
Ich urazené výroky nemusíme brať príliš vážne. Vážnejšie a podstatnejšie je však to, že všetko, teda aj spomínané témy, bude mať čoskoro v rukách nová vládna väčšina. A tá môže zvrátiť najmä rozhodnutie o trinástom dôchodku.
Ale ani v prípade Istanbulského dohovoru si nemôžeme byť úplne istí ďalším vývojom. Koalícia PS/Spolu, pre ktorú sú hodnotové liberálne témy „srdcovou záležitosťou“, si nenechá vziať príležitosť opätovne hlasovanie o dohovore spochybniť (trebárs aj v rámci rokovaní o budúcej vláde) a uľahčiť tak situáciu „svojej“ prezidentke.
Vôbec preto netreba vylúčiť ani možnosť, že posledná parlamentná schôdza v tomto volebnom období zostane v pamäti len ako síce impozantná, ale nakoniec márna ukážka akcieschopnosti dosluhujúcej vládnej koalície. Všetko však napokon záleží od výsledku volieb.
