Okresný súd v Nitre uznal vinným Jozefa K., ktorý vlani v lete zabudol svoju dvojročnú dcéru v rozpálenom aute. Tá po krátkom čase zomrela na prehriatie organizmu a zlyhanie centrálneho nervového systému mozgu.
Podľa súdu sa obžalovaný dopustil prečinu usmrtenia z nedbanlivosti, za čo mu uložil trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov s odkladom výkonu trestu na dva roky. „Rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, pretože Jozef K. podal voči výroku o vine odvolanie,“ uviedol hovorca súdu Mário Pivarči. Ako doplnil, vo veci bude ďalej rozhodovať Krajský súd v Nitre.
Lipšic o syndróme zabudnutého dieťaťa
„Nie sme spokojní s rozsudkom. Išlo o tragickú chybu, ktorej následky si bude musieť otec niesť do konca života. Zo znaleckých posudkov dosť jasne vyplynulo, že nešlo o konanie, ktoré by bolo možné z trestnoprávneho pohľadu považovať za vinu, pretože dnes už neuropsychológia pozná takzvaný syndróm zabudnutého dieťaťa a znalecký ústav zameraný na psychológiu to potvrdil.
Aj preto v zahraničí práve z dôvodu nových poznatkov o tom, ako funguje mozog, končia takéto prípady oslobodzovacím rozsudkom, v zámorí aj v európskych krajinách,“ uviedol po vynesení rozsudku obhajca Jozefa K. Daniel Lipšic.
Podľa jeho slov je možné, že v tomto prípade bude musieť konečný verdikt vyriecť až Najvyšší súd SR. „Na Slovensku ide o precedens. Je to naozaj precedenčná právna otázka a je dôležité, aby bola vyriešená. Kľúčová otázka je zavinenie.
Ak niekto dostane pri šoférovaní auta infarkt a spôsobí nehodu, tak to nie je zavinenie. Je otázka, či to rovnako neplatí aj pri neuropsychológii, pri úplnom výpadku pamäte, ktorý sa v literatúre nazýva syndróm zabudnutého dieťaťa, a ten tam evidentne bol prítomný, čo potvrdil aj náš jediný znalecký ústav zameraný na túto oblasť,“ uviedol Lipšic.
ODSÚDENÝ OTEC DIEVČATKA, KTORÉ ZAHYNULO V ROZPÁLENOM AUTE, SA K VERDIKTU SÚDU NECHCEL VYJADROVAŤ.
Vo svojej záverečnej reči ešte pred vynesením rozsudku pripomenul, že sa zodpovednosti nezrieka. „Ale stále neviem nájsť ten okamih, keď sa všetko pohlo tým nesprávnym smerom, nevidím ten moment, ktorý by sa dal spojiť s nedbanlivosťou.
Cítim vinu za to, že som nedokázal ochrániť svoje dieťa, cítim vinu za to, že k tomu prišlo. Bez ohľadu na rozsudok, ktorého dôsledky časom pominú, budem musieť s tým, čo sa stalo, žiť ďalej. Tá hrôza už zostane navždy,“ povedal so slzami v očiach otec mŕtvej Kristínky.
Súd: Obžalovaný mal uprednostniť dieťa
Jozefovi K. hrozilo za prečin usmrtenia z nedbanlivosti odňatie slobody na dva až päť rokov. Prokuratúra žiadala trest na dolnej hranici sadzby a s podmienečným odkladom. Okresný súd po ukončení dokazovania dospel k názoru, že skutok sa stal tak, ako bol opísaný v obžalobe, a znaky prečinu usmrtenia boli naplnené, pričom čin bol spáchaný na chránenej osobe.
Preto obžalovanému nakoniec vymeral podmienečný dvojročný trest. Podľa sudcu sa otec, ktorý vedel, že vezie v aute svoje dieťa, nemal venovať pracovným záležitostiam, ale mal sa plne sústrediť na svoje povinnosti voči svojej dcére. „Ak dnes povieme, že sa to môže stať komukoľvek, tak by malo byť zrejmé, že za to každý musí niesť aj zodpovednosť,“ povedal v zdôvodnení rozsudku sudca.
Podľa Lipšica však súd nebral dostatočne do úvahy odborný posudok znaleckého ústavu pre činnosť v psychológii a psychiatrii. „Znalec povedal, že v podstate išlo o syndróm zabudnutého dieťaťa. To je podľa mňa jednoznačná odpoveď. Navyše, dôkazné bremeno neznáša obhajoba, ale obžaloba a tá nedokázala, že išlo o nedbalostné konanie. My sme dokazovali, že tam to zavinenie absentuje. Tu ide o principiálnu vec,“ skonštatoval obhajca Jozefa K.
K SMRTI DVOJROČNEJ KRISTÍNKY PRIŠLO VLANI V JÚLI, V ČASE, KEĎ SA TEPLOTA POČAS DŇA POHYBOVALA NAD 30 STUPŇOV CELZIA.
Dcérku väčšinou vozila do škôlky jej mama. Výnimočne ju však mal zaviesť otec, ktorý však po ceste zabudol odbočiť a šiel automaticky do práce, kde ho čakali rokovania o ďalšom osude jeho firmy.
Hneď po zaparkovaní pred deviatou hodinou ráno sa venoval pracovným povinnostiam bez toho, aby si uvedomil, že v aute zostala jeho spiaca dvojročná dcérka. Až do telefonátu manželky bol presvedčený, že je v škôlke.
Keď si po 14. hodine uvedomil svoj omyl, bežal k autu, kde už svoju dcéru našiel mŕtvu. Podľa znaleckého posudku mohla teplota v aute dosiahnuť aj viac ako 60 stupňov Celzia. Pitva ukázala, že dievčatko v aute spalo a počas 30 minút plynule prešlo do stavu prehriatia, úpalu a smrti následkom zlyhania centrálneho nervového systému mozgu.
