Niekoľko slovenských osobností, ktoré stáli pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993, sú signatármi verejného dokumentu s názvom Výzva hovorcov nespokojného Slovenska. Portálu napalete.sk ho poskytol bývalý viceguvernér Národnej banky Slovenska a expredseda Matice slovenskej Marián Tkáč.
Okrem neho výzvu podpísali Anton Dragún, Pavol Hatala, Miroslav Holečko, Štefan Hrušovský, Ivan Hudec, Ignác Juruš, Ján Košiar, Arpád Matejka, Jozef Mikuš, Viliam Oberhauser, Marián Servátka, Ivan Stanovič, Eva Zelenayová a Rudolf Zelenay.
“Sme občanmi Slovenskej republiky, ktorú sme pred tridsiatimi rokmi zakladali s nádejou, že budeme o svojom štáte rozhodovať zvrchovane sami, že vedenie nášho štátu bude konať tak, aby pre obyvateľov Slovenska zabezpečilo šťastný život. Zároveň sme boli presvedčení, že náš nový štát bude prínosom pri zachovávaní tradičných európskych hodnôt, predovšetkým ľudskosti,” píše sa v úvode.
Sigantári výzvy ďalej pripomenuli, že odovzdali kus svojho života budovaniu nášho štátu a jeho inštitúcií v záujme budúcnosti svojich potomkov. “Sme rodičmi a prarodičmi synov a dcér, ktorým chceme zachovať Slovensko také, o akom sme snívali, demokratické, kresťanské a morálne,” dodali.
“V čase, keď sa pred našimi očami mení náš štát na policajný bez kúska solidarity s tými najodkázanejšími, keď sa u najvyšších predstaviteľov tohto štátu stráca akákoľvek úcta k ľuďom, morálke, ústave a zákonom, cítime povinnosť nemlčať a otvorene hovoriť.
Robíme tak preto, aby sme sa nemuseli hanbiť pred históriou, najmä však, aby sme neboli nemými svedkami zotročovania nášho národa. Dobre si uvedomujeme, že strašiak COVID-19 je v podstate len politická pandémia, pomocou ktorej sa má preformátovať svet v neprospech malých a chudobných, a malé Slovensko je slabé na to, aby tomu zabránilo.
Slovensko síce nemôže zmeniť celý svet, ale na svojom území jeho predstavitelia môžu konať tak, aby zmiernili škody a pripravili nás na prežitie v ťažkých časoch, ktoré nás čakajú.
Naši najvyšší predstavitelia sa však pred našimi očami, takpovediac v priamom prenose, správajú nemorálne a protizákonne. Neprijímajú sa účinné opatrenia pomáhajúce ľuďom. Naša spoločnosť je intenzívne strašená a vystavená panikáreniu, ľudia umierajú na neliečené liečiteľné choroby, strácajú zamestnanie, upadá naše hospodárstvo.
Tri milióny Slovákov pod hrozbou straty zamestnania prinútili na testovanie a možno ‘tetovanie’ pod vedením armády, čo samo o sebe je nedemokratické a neprípustné. Slovensko je konaním vlády nespokojné a pobúrené.
Odmietame, aby naše Slovensko bolo na čele štátov, ktoré idú do písmena naplniť apokalyptické slová Evanjelistu Jána o šelme, o označení ľudí a o tom, že ‘nik nemôže kupovať alebo predávať, iba ten, kto má znak’, preto sme sa rozhodli vyjadriť svoje stanovisko v mene nespokojného a pobúreného Slovenska, ako jeho hovorcovia.
Naša výzva je jednoduchá a jednoznačná: v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, článkom 32, vyzývame národ na pokojný občiansky odpor. Nie, neberme do rúk nijaké zbrane, okrem tej najväčšej: neplňme nijaké príkazy zo strany vládnej moci, ktoré nie sú podložené ústavou a zákonmi, ignorujme všetko, čo siaha na naše práva, na našu dôstojnosť, zdravie a budúcnosť.
Nedajme sa vystrašiť a ani zastrašiť, ale správajme sa ako hrdí potomkovia otcov, dedov a pradedov, ktorí odolali všetkým nástrahám našich neľahkých dejín! Tak nám Pánboh pomáhaj!” píšu zástupcovia slovenskej inteligencie.
