Úvod ZO ZAHRANIČIA Gran Canaria: ostrov, kde panuje večná jar

Gran Canaria: ostrov, kde panuje večná jar

Ostrov Gran Canaria vznikol pred 16 miliónmi rokov ako produkt vulkanickej činnosti. Kedysi tu všade rástli borovicové lesy, palmy na rúbaniská umelo vysadili španielski dobyvatelia. (Foto: archív)

Je málo svetových letovísk, kde dovolenková sezóna trvá po celý rok. Jedným z takýchto miest sú Kanárske ostrovy. Priemerné teploty tu len málokedy klesnú pod 20 stupňov Celzia. Platí to aj o najväčšom z kanárskeho súostrovia – Gran Canarii. Patrí k Španielsku, ale je iba 150 kilometrov vzdialený od afrického pobrežia.

Už za Homéra sa hovorilo, že na ostrove panuje večná jar. Aj počas najslnečnejších dní sa totiž ortuť teplomera väčšinou nevyšplhá nad 28 stupňov v tieni. To vytvára príjemné podnebie bez extrémov, ktoré sa najväčšmi pričinilo o obrovský rozmach turizmu na Gran Canarii. Historicky bola Gran Canaria, tak ako celé Kanárske ostrovy, osídlená už roku 1100 pred Kristom.

V stredoveku ostrov dobyli Španieli. Domorodcov vyvraždili a začali s kolonizáciou územia. V roku 1478 založil španielsky dobyvateľ Juan Rejón osadu Las Palmas, ktorá sa o štyri storočia neskôr stala oficiálnym hlavným mestom Gran Canarie. V roku 1492 sa počas svojej objaviteľskej plavby do Ameriky na ostrove zastavil aj Krištof Kolumbus.

Dnes znie neuveriteľne, že kedysi boli veľké časti horského masívu pokryté hustými borovicovými lesmi, ktoré dokázali udržať dažďovú vodu. V historických dokumentoch sa Gran Canaria spomína ako ostrov plný dravých bystrín a zurčiacich potokov.

V súčasnosti tu o niečom takom môžu iba snívať – kanárske hory sú holé a vyprahnuté. Na niektorých miestach sa umelo nasadenú flóru darí udržať iba vďaka umelému zavlažovaniu. Prečo? Krehký ekosystém poškodili španielski kolonizátori, ktorí rúbaním kanárskych borovíc pre potrebu stavby lodí zničili takmer všetky lesy.

Vyschnuté korytá tokov a suché údolia sú nemým výkričníkom nad ľudskou bezohľadnosťou. Nedostatok pitnej vody sa vyriešil vybudovaním umelých vodných nádrží na dažďovú vodu.

Jedna z veľkolepých priehrad vysoko v horách, zadržujúcich dažďovú vodu. Umelé nádrže napájajú vodovody a voda z nich slúži aj na zavlažovanie. (Foto: archív)
Jedna z veľkolepých priehrad vysoko v horách, zadržujúcich dažďovú vodu. Umelé nádrže napájajú vodovody a voda z nich slúži aj na zavlažovanie. (Foto: archív)

Dnes sa na ostrove zrekreujú približne tri milióny turistov ročne. Prvý hotel tu postavili v roku 1884, ale skutočne masový rozvoj turistiky nastal až po roku 1930, keď otvorili medzinárodné letisko v Las Palmas. Expanziu cestovného ruchu zabrzdila 2. svetová vojna, po roku 1950 jej už však nič nestálo v ceste a vďaka leteckým zájazdom sa začala zlatá éra Gran Canarie.

Ostrov je zasľúbeným miestom škandinávcov, ktorí tu hľadajú únik pred depresívnym zimným počasím. Neraz tu pod teplými slnečnými lúčmi prežívajú exotické Vianoce či Nový rok.

Nielen severanov, ale aj ďalších obyvateľov Európy, ktorí tvoria väčšinu návštevníkov Gran Canarie, lákajú sú rozprávkovo pôsobiace pláže, obmývané vlnami oceána. A kto len jediný raz zažije západ slnka nad azúrovým Atlantikom, sa sem určite bude chcieť vrátiť…

Ročne sa vo vodách Atlantického oceána okúpu tri milióny návštevníkov Gran Canarie. (Foto: archív)
Ročne sa vo vodách Atlantického oceána okúpu tri milióny návštevníkov Gran Canarie. (Foto: archív)