Počas nedávnej návštevy na Slovensku sa pápež František rozhodol stretnúť aj s vylúčenými komunitami a osobami. Je to v súlade s jeho všeobecne známym súcitom k nim. A tak navštívil Rómov na košickom Luníku IX, narkomanov v bratislavskej Petržalke či bývalého trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka v Bernolákove.
O úmysle Svätého Otca navštíviť Bezáka v jeho bydlisku sa verejnosť dozvedela priamo od bývalého arcibiskupa. Iba zo „skromnosti“ netrval na návšteve pápeža priamo uňho doma, ale pobral sa za ním sám, ako to už urobil niekoľkokrát predtým.
Je preto úsmevné, ak denník SME palcovým titulkom oznamoval: “Pápež vyznamenal Bezáka”. Prečo nenapíšu, že aj Rómov, ba aj narkomanov a ľudí závislých na alkohole? Veď pápež prišiel za nimi osobne… Najväčšiu pozornosť však neoliberálne médiá venovali práve odvolanému arcibiskupovi Bezákovi. V očakávaní, že ho pápež rehabilituje.
Róberta Bezáka odvolal z funkcie pred deviatimi rokmi pápež Benedikt XVI. a pápež František vymenovaním Jána Oroscha za trnavského arcibiskupa iba potvrdil verdikt svojho predchodcu. Ani nemohol konať inak. Tak to v cirkvi funguje. Nejestvuje nijaká rehabilitácia.
Preto bolestínstvo Bezáka za funkciou, obracanie sa na všetkých možných „spojencov“ doma i v zahraničí, aby mu pomohli prehovoriť Svätého Otca vrátiť ho na výslnie cirkevnej hierarchie, pôsobia odpudzujúco. Ibaže liberáli a ich médiá ho v jeho úsilí podporujú.
Veď je ich človekom. Podporil kandidatúru podpredsedníčky strany Progresívne Slovensko Zuzany Čaputovej na post prezidentky, takže ju volili aj babky na Orave. Stačilo, že ju videli na fotografii s mediálne populárnym kňazom…
Pápež František po návšteve Luníka IX odmietol segregáciu Rómov. Zjavne nepozná ich mentalitu. Luník IX bolo kedysi štandardné sídlisko, lenže naši neprispôsobiví spoluobčania si ho pretvorili na svoj obraz.
Podobne ako migranti z moslimských krajín vytvorili v Európe no-go zóny. Pápežova návšteva potvrdila, že jeho pohľad na Rómov či imigrantov je poznamenaný odlišným kultúrnym prostredím, z akého vzišiel. Svet, hoci aj ten kresťanský, má mnoho podôb.
Európa nie je Latinská Amerika. Migrácia 21. storočia nie je migráciou storočia predchádzajúceho. Vtedy migranti išli za prácou, dnes obsadzujú územia. Aj bez zbraní. To akosi hlava rímskej kúrie nereflektuje. Inak by sa 12. septembra išla už predtým pokloniť na Kahlenberg pamiatke víťazných kresťanských vojsk.
Tam sa 12. septembra 1683 skončil dvanásťhodinový boj s vojenskou presilou Karu Mustafu úplným víťazstvom oslobodzujúcej armády. Treba spomenúť, že 6. mája 1683 sa v blízkosti Bratislavy konala vojenská prehliadka, ktorá sa začala sv. omšou.
Slúžil ju ostrihomský arcibiskup Juraj Pohronec Slepčiansky, ktorý armádu zveril pod ochranu Panny Márie a každému vojakovi daroval medailónik s obrazom Sedembolestnej Panny Márie. Keď sa pápež Inocent XI. dozvedel, za akých okolností bola oslobodená Viedeň.
Zistil, že kresťanskí vojaci bojovali s prišitými posvätenými medailónikmi Panny Márie, vyhlásil 12. september pre celú katolícku cirkev ako sviatok mena Panny Márie. Oslavuje sa do dnešných dní a Márie majú meniny.
Najviac pozornosti návšteve pápeža na Slovensku venoval internetový denník Postoj, tváriaci sa ako konzervatívny. Jeho zakladateľmi však boli novinári z liberálnych denníkov N a SME a aj tvárami tohto periodika sú novinári z tvrdo protislovenských a protikresťanských časopisov.
Predchodcom súčasného Týždňa bolo Domino fórum. Na jeho stránkach v čísle 59/1999 uverejnila dnešná redaktorka Postoja Eva Čobejová nasledujúci text: „V septembri nás od istého času zaskakujú až dva štátne sviatky.
Sú to sviatky, pri ktorých našinec často musí dlhšie rozmýšľať, prečo vlastne dnes nemusí ísť do práce. A keď mu potom zíde na um, že pre vznik Ústavy SR či kvôli patrónke Slovenska, nemá z toho vždy najlepší pocit.“
Čobejová v troch vetách dokázala uraziť národovcov i kresťanov. Zámerne, alebo iba vlastnou nedovzdelanosťou? Takých autorov má konzervatívny denník Postoj pokúšajúci sa pretvárať katolíkov na progresívnych liberálov.
Takže takto Svätý Otec František „vyznamenal“ bývalého arcibiskupa Róberta Bezáka. Zaradil ho medzi vylúčené komunity, aby ho potešil. Veď aj vylúčený je. Ale Bezák sa vylúčil sám – svojou donebavolajúcou pýchou.
