Očakávania euroskeptikov sa nenaplnili: v druhom kole francúzskych prezidentských volieb zvíťazil centrista a zástanca eurointegrácie, 39-ročný Emmanuel Macron so ziskom 66,1 percenta hlasov. Za Marine Le Penovú hlasovalo 33,9 percenta zúčastnených voličov.
Keďže v prvom kole rozdiel medzi týmito kandidátmi nepresiahol tri percentá, viacerí politológovia predpovedali, že dôležitú úlohu môže zohrať takzvaný faktor mlčania. Ten zamiešal karty aj pred hlasovaním o brexite či pred prezidentskými voľbami v USA.
Obyvatelia s názormi nevyhovujúcimi mainstreamu totiž nezriedka nechcú hovoriť o svojich preferenciách pri prieskumoch, a tak bývajú ich výsledky klamlivé. Okrem toho Národný front mnohí stále označujú za xenofóbny, či dokonca fašistický, preto nie všetci sympatizanti sa priznávajú k jeho podpore.
Tentoraz sa však výsledok volieb príliš neodlišoval od prieskumov verejnej mienky. V hlasovacích urnách pritom skončilo rekordné množstvo prázdnych hlasovacích lístkov, čo znamená, že veľká časť Francúzov sa neprikláňa ani k Macronovi, ani k Le Penovej. O nerozhodnosti časti voličov vypovedá aj pomerne nízka, len 75-percentná volebná účasť, druhá najnižšia v novodobej francúzskej histórii.
Český politológ Lukáš Macek tvrdí, že Macronovo víťazstvo stojí na vratkých základoch. Najväčšie slabiny boli nielen spomenutá nízka účasť a odovzdanie prázdnych obálok, ale fakt, že účasť v druhom kole bola nižšia než v kole prvom, čo sa už dávno vo francúzskych prezidentských voľbách nestalo. V krajine je obvyklý pravý opak.
Pre volebné moratórium je v krajine prísne zakázané akékoľvek zverejňovanie výsledkov hlasovania pred zatvorením všetkých volebných okrskov. Preto sa Francúzsko aj ostatný svet zvyčajne dozvedá prvé výsledky zo švajčiarskych a belgických médií, na ktoré sa francúzske zákony nevzťahujú.
Práve Belgičania ako prví oznámili, že Macron vedie s pomerne veľkým, až 30-percentným náskokom. Hlavná parížska mešita označila jeho víťazstvo za „symbol nádeje pre francúzskych moslimov“. Jean-Luc Mélenchon skonštatoval, že ľudia hlasovali nie za Macronove idey, ale jednoducho sa rozhodli pre „menšie zlo“ z ich pohľadu. Je presvedčený, že Macronov program „zničí celý náš sociálny systém“.
Súčasná situácia nápadne pripomína rok 2002, keď otec porazenej kandidátky Jean-Marie Le Pen v druhom kole volieb prehral so Jacquesom Chiracom. Jeho výsledok 17,7 percenta pred 15 rokmi však možno len ťažko porovnávať s 34 percentami, ktoré získala jeho dcéra Marine.
Tá pred svojimi voličmi v Paríži uvítala „historický výsledok“ Národného frontu v týchto voľbách a zdôraznila, že pred parlamentnými voľbami sa opäť postaví na čelo strany: „Budem stáť na čele boja v parlamentných voľbách. Národný front sa musí zreformovať, aby využil historické príležitosti, ktoré Francúzi očakávajú.“
