Skupina 500 vedcov zo štrnástich krajín, zaoberajúcich sa klímou, uviedla, že neexistuje nijaká “klimatická núdza” a celá hystéria okolo nej je zbytočná. Deklaráciu, v ktorej vysvetľujú svoje argumenty, spolu s petíciou adresovali aj generálnemu tajomníkovi OSN Antoniovi Guterresovi, ktorý bol organizátorom posledného ekologického samitu v New Yorku.
Európsku klimatickú deklaráciu inicioval holandský inžinier a univerzitný profesor Guus Berkhout. Skupina vedcov v nej upozorňuje, že súčasný všeobecný klimatický model, na ktorý sa odvoláva medzinárodná politika, nezodpovedá realite.
“Model, z ktorého sa odvíjajú rôzne katastrofické vízie, predpovedá oveľa väčšie otepľovanie, než skutočne hrozí,“ píše sa v deklarácii. Vplyv skleníkových plynov na otepľovanie je podľa vedcov preceňovaný a klimatické zmeny spojené s extrémnymi prejavmi počasia primárne nespôsobuje ľudská činnosť – neexistujú o tom nijaké dôkazy.
Vedci tiež tvrdia, že úplne ignorujeme skutočnosť, že oxid uhličitý je pre planétu prospešný. ”CO2 je rastlinná potrava, základ celého života na Zemi, CO2 nie je len znečisťujúcou látkou. Viac CO2 vo vzduchu podporuje rast globálnej rastlinnej biomasy a zvyšuje výnosy plodín na celom svete.”
Vedci v deklarácii poukazujú aj na to, že životu na zemeguli paradoxne škodia súčasné ekologické opatrenia. Napríklad, veterné turbíny zabíjajú vtáky a rozsiahle palmové plantáže ničia biodiverzitu dažďových pralesov. Obyvateľom chudobných krajín zasa zástancovia skleníkovej hypotézy odopierajú prístup k dostupným a spoľahlivým zdrojom elektrickej energie.
Klimatická politika by preto podľa ich názoru mala rešpektovať všetky vedecké a ekonomické skutočnosti. “Neexistuje nijaká krízová situácia. Preto nie je dôvod na paniku a poplach. Dôrazne nesúhlasíme so škodlivou politikou nulovej úrovne CO2 navrhnutej do roku 2050. Ak sa objavia lepšie prístupy, budeme mať dostatok času na premýšľanie a prispôsobenie sa”.
Medzi spomenutými 500 klimatológmi je aj profesor Richard Lindzen, jeden z najznámejších amerických odborníkov na fyziku atmosféry a spoluautor tretej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu pre zmeny klímy (IPCC) z roku 2001. Lindzen sa na práci na IPCC podieľal od polovice 90. rokov.
Postupom času si však začal všímať, že správy IPCC sú čoraz viac politizované a že ich stále väčšmi manipulujú mimovládne organizácie. Podľa päťstovky vedcov je požiadavka švédskej ekologickej aktivistky Grety Thunbergovej na uhlíkovú neutralitu “škodlivá a nerealistická”. OSN však hlas odborníkov nechce počuť a radšej načúva kritike šestnásťročného dievčaťa s Aspergerovým syndrómom.
