Ľudí v Južnom Sudáne zachraňujú čínski vojaci. Peking tam nielen vyslal svoje ozbrojené jednotky, ale aj investoval takmer pol milióna dolárov na podporu tamojšej vlády. Takýmto konaním pravdepodobne sleduje i svoje záujmy: päť percent ropy sa do Číny dováža práve z Južného Sudánu, kde konflikt obmedzil export tejto strategickej suroviny.
Čína sa v posledných rokoch začala významne ekonomicky angažovať v Afrike. Peking už podľa Financial Times na tomto kontinente investoval 20 miliárd dolárov, z ktorých sa postavili cesty, železnice, nemocnice. Do Afriky prišlo množstvo čínskych inžinierov a iných odborníkov. Vytvorili sa tisícky pracovných miest, vznikli desiatky rôznych vzdelávacích inštitútov a dnes je už normálne, že mladí Afričania odchádzajú na študijné pobyty práve do Číny.
Afrika sa aj vďaka Číne rozvíja, no zároveň narastá jej závislosť od ázijskej krajiny a všade cítiť jej silný vplyv. Ak by ste dnes navštívili napríklad Ghanu a chceli by ste sa v meste Accra dobre najesť, miestni by vám odporučili čínsku reštauráciu. Kúsok ďalej od nej by ste našli čínsky obchod a na ulici by ste počuli ľudí zdraviť sa „ni hao“.
Podľa Afrobarometra pritom Afričania vnímajú Čínu skôr pozitívne ako negatívne. Môžu za to predovšetkým čínske investície do infraštruktúry a lacné čínske výrobky, ktoré zaplavili africký trh. Výsledky však ukazujú, že Afričania aj naďalej považujú bývalé koloniálne mocnosti či USA za oveľa vplyvnejšie krajiny.
Sú to však práve Číňania, ktorí požičiavajú africkým štátom obrovské sumy peňazí, aby vybudovali lepšiu infraštruktúru a prepojili celý kontinent vďaka cestám a železniciam, z čoho bude profitovať nielen domáca, ale aj svetová ekonomika. Peking sem zároveň presúva aj časť svojich tovární, keďže na africkom kontinente nachádza dostatok lacnejšej pracovnej sily.
