Noc z 30. apríla na 1. mája – Valpurginu noc naši predkovia odjakživa považovali za magickú, ako stvorenú na čarovanie. Na tento dávny pohanský sviatok sa vraj čarodejnice schádzali na čiernej omši a mali veľkú chuť škodiť ľuďom. Zabrániť sa tomu dalo len ochrannými rituálmi, na ktoré sa pripravovala celá dedina.
Počas tejto noci nesmelo z domu odísť nič, čo bolo spojené s mliekom alebo hovädzím dobytkom. Čarodejnici totiž stačil aj kúsok masla, aby uriekla kravu a zbavila ju mlieka. Ochrannú silu mali byliny, oheň aj voda.
Pred zlými silami však najlepšie chránili horiace hranice. Mládež pri nich s obľubou zapaľovala metly potreté smolou a vyhadzovala ich do výšky, aby vraj ľudia uvideli čarodejnice letiace v povetrí a zároveň ich mohli nimi zhodiť na zem.
Mnohí verili, že v túto magickú noc sa na odľahlých miestach otvára zem a vydáva zo svojich útrob skryté poklady. Bola to však aj oslava jari, prírody a plodnosti. Obety sa prinášali nielen prírodným živlom, ale aj zvieratám. V tento deň bolo dokonca možné uzatvárať „manželstvá na skúšku“ – ak si partneri nevyhovovali, do roka a do dňa sa jednoducho rozišli.
Na sviatočnom stole nechýbal dnes už zabudnutý mrváň, jeden z najstarších slovanských koláčov z kysnutého cesta. Piekol sa pri všetkých slávnostných príležitostiach a mal vraj zázračné vlastnosti: nielenže sa s ním chodievalo do polí orodovať za dobrú úrodu, ale mal aj liečivé účinky. Naši predkovia si na Valpurginu noc dopriali aj sladkosti, ovocie, mliečne jedlá a tradičnú medovinu.
