Úvod Zaujímavé Počasie na iných planétach: neprežili by sme ani deň

Počasie na iných planétach: neprežili by sme ani deň

Reprodukcia: archív

Globálne otepľovanie je v posledných rokoch jednou z najdiskutovanejších tém. Počasie sa stáva čoraz nevyspytateľnejším a šialenejším, čoho dôkazom sú napríklad obrovské hurikány. A hoci matka Príroda nie je k ľuďom práve najmilšia, môžeme byť radi, že nežijeme na niektorej z iných planét. Tam sú totiž vrtochy počasia oveľa horšie.

Merkúr

 Foto: archív
Vizualizácia: archív

Keďže ide o planétu najbližšiu k Slnku s takmer úplne chýbajúcou atmosférou, niet divu, že teploty tu dosahujú extrémne hodnoty. A to nielen plusové, ale i mínusové. Merkúr má nulový sklon rotačnej osi, čo znamená, že sa tu počasie nemení na základe jednotlivých ročných období.

Deň tu trvá takmer 59 pozemských dní. Keď sa Merkúr dostane najbližšie k Slnku, môže teplota na povrchu planéty dosiahnuť až 430 stupňov Celzia. Na odvrátenej strane však naopak klesá na -180 stupňov Celzia. Obrovské teplotné rozdiely v spojení s ďalšími javmi by teda život ľudí na Merkúri neumožnili.

Venuša

 Foto: archív
Vizualizácia: archív

Extrémne hustú atmosféru Venuše tvorí najmä oxid uhličitý. Teplota tu po celý rok v podstate neklesá pod 480 stupňov Celzia. Z neba prší takmer výlučne kyselina sírová, ktorá je mimoriadne korozívna. Teplota na Venuši je však taká vysoká, že dážď sa vyparí ešte predtým, ako dopadne na povrch planéty.

Mars

 Foto: archív
Vizualizácia: archív

Červená planéta nemá atmosféru, takže ľudia by tu dokázali žiť len veľmi ťažko. Na Marse je bizarné počasie. Jeho póly pokrývajú vrstvy ľadu a často sa tu vyskytujú extrémne snehové búrky. A zatiaľ čo snehové vločky na Zemi sú z vody, tie na Marse tvorí zmrznutý oxid uhličitý, teda „suchý ľad“. Prachové cyklóny by ľuďom život tiež neuľahčovali…

Jupiter

Foto: archív
Vizualizácia: archív

To, čo vidíte na fotografii, je najslávnejší hurikán na Jupiteri, takzvaná Veľká červená škvrna. Na povrchu najväčšej planéty v Slnečnej sústave zúri už bezmála 350 rokov a prvýkrát ju spozoroval taliansky astronóm Giovanni Domenico Cassini v roku 1665. Je obrovská, a hoci sa zmenšuje, v roku 2014 mala priemer 16.500 kilometrov. Vietor v nej pravdepodobne dosahuje rýchlosť až 640 kilometrov za hodinu.

Saturn

Foto: archív
Vizualizácia: archív

Saturn zrejme je známy typickými prstencami. Vedeli ste, že jeho atmosféra sa skladá najmä z vodíka? To je hlavnou príčinou búrok s extrémne silným vetrom, schopným dosiahnuť rýchlosť až 1.600 kilometrov za hodinu. Len na porovnanie, najrýchlejší vietor, aký sa podarilo zaznamenať na Zemi, mal rýchlosť 400 kilometrov za hodinu.

Urán

Foto: archív
Vizualizácia: archív

Ide o najchladnejšiu planétu v Slnečnej sústave, kde teploty často dosahujú až -220 stupňov Celzia. Ďalšou jeho zvláštnosťou je fakt, že severný pól planéty je neustále obrátený smerom k Slnku. Keďže je však od Zeme vzdialený pomerne ďaleko, je ťažké určiť, čo presne sa na planéte deje.

Neptún

Foto: archív
Vizualizácia: archív

Búrky na Neptúne sú také veľké, že by dokázali pokryť celú Zem. Vyskytujú sa tu tiež najrýchlejšie vetry v Slnečnej sústave, schopné dosiahnuť rýchlosť až 2.500 kilometrov za hodinu.

O topografii Neptúnu sa toho veľa napísať nedá, a preto toto extrémne rýchle prúdenie vzduchu nedokáže nič spomaliť. Na druhej strane tu občas „pršia“ diamanty, takže ak by sa tam niekedy dostali ľudia, oplatilo by sa počkať na dážď…