Dočasne poverený premiér Eduard Heger bol slabým predsedom vlády. Stranícky bol podriadený lídrovi OĽaNO Igorovi Matovičovi a musel rešpektovať jeho rozhodnutia. Myslí si to politologička z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Darina Malová, ktorej vyjadrenia citovali slovenské médiá.
Podľa Malovej sa zdalo, že premiér Heger bol aj ľudsky veľmi lojálny k Matovičovi. „Z toho vyplývalo, že sa nepokúsil poslancov OĽaNO rozdeliť a získať tak podporu pre seba a prípadne založiť novú stranu, ako k tomu prišlo v roku 1994 po odvolaní vlády Vladimíra Mečiara,“ pokračovala. „Z hľadiska akýchkoľvek klasifikácií, ktoré poznáme v politickej vede, to bol slabý premiér,“ dodala.
„Nielenže musel rešpektovať netransparentné a nepredvídateľné rozhodnutia svojho ministra financií. Navyše, jeho pôsobenie bolo často zneisťované a spochybňované aj predsedom parlamentu Borisom Kollárom ako lídrom koaličnej strany,“ povedala. V rámci daných podmienok podľa nej ani inak pôsobiť nemohol, len trpezlivo čakať a snažiť sa rokovať.
Politologička z UK Aneta Világiová svoju kolegyňu doplnila, že historicky sme na Slovensku zvyknutí na rolu premiéra ako lídra vlády aj vládnej koalície. Je to zväčša dané jeho postaveniu lídra najsilnejšej politickej strany koalície.
Podobnú situáciu, v akej sa ocitol Heger, podľa nej už Slovensko zažilo počas vlády Ivety Radičovej, ktorá taktiež nebola predsedníčkou strany SDKÚ-DS a stranícky sa zodpovedala Mikulášovi Dzurindovi.
„To, že jej pozíciu sme v rámci vtedajšej koalície vnímali inak a silnejšie, než postavenie Hegera, bolo spôsobené najmä tým, že po kauze Gorila sa šéf SDKÚ-DS dobrovoľne stiahol.
Dzurinda navyše ani z pozície ministra zahraničných vecí nijakým spôsobom verejne nespochybňoval líderskú pozíciu premiérky,“ pripomenula Világiová. Matovič k tomuto podľa nej nikdy nedospel. „Skôr naopak, v čase vládnych kríz to bol práve expremiér, kto vystupoval do popredia. Automaticky to vyvolávalo otázku, akú rolu teda zohráva premiér,“ priblížila.
