Nemecká ekonomika je na ceste k poklesu. A to tri po sebe idúce štvrťroky, počnúc súčasným 3. štvrťrokom 2022 v dôsledku dramatického nárastu cien plynu po tom, čo Rusko znížilo dodávky do Európy. Vyplýva to z prieskumu agentúry Reuters medzi poprednými ekonómami.
Najväčšia európska ekonomika a priemyselná veľmoc patrí medzi najzraniteľnejšie z hľadiska akýchkoľvek prerušení dodávok energie alebo zvyšovania nákladov, keďže jej priemysel je značne závislý od ruského plynu. Nemecko podľa prieskumu zažije tri po sebe idúce štvrťroky poklesu, pričom už dva po sebe idúce kvartály hospodárskeho poklesu spĺňajú definíciu technickej recesie.
Vzhľadom na to, že väčšina eurozóny zápasí s energetickou krízou, prieskum naznačil, že výkon nemeckej ekonomiky sa v 3. štvrťroku zníži o 0,1 perecenta, vo 4. štvrťroku o 0,3 perecenta a v 1. štvrťroku budúceho roka o 0,2 percenta.
To je prudký obrat oproti pôvodne očakávanému rastu v týchto kvartáloch o 0,2 percenta, 0,3 percenta a 0,4 percenta ešte v júli. „Ceny plynu sa pohybujú od jednej astronomickej výšky k druhej a počas zimy povedú k bezprecedentne vysokým účtom za energiu,“ poznamenal Carsten Brzeski z ING banky.
„Aj bez úplného zastavenia dodávok ruského plynu budú vysoké ceny energií a potravín zaťažovať spotrebiteľov a priemysel, takže technická recesia bude – prinajmenšom – nevyhnutná,“ dodal. Potom by podľa predpovedí mala nemecká ekonomika v 2. štvrťroku 2023 ožiť a vzrásť o 0,4 perecenta, v nasledujúcich kvartáloch postupne o 0,6 perecenta a 0,5 perecenta.
Celkovo 34 ekonómov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, predpovedalo, že nemecká ekonomika tento rok vzrastie v priemere o 1,5 perecenta a potom sa v budúcom roku spomalí na 0,1 perecenta. Energetická kríza už spôsobila zdraženie veľkoobchodných cien plynu za uplynulý rok o 400 perecent, čo poškodilo energeticky náročné sektory od výroby kovov až po výrobu hnojív.
Inflácia v eurozóne sa v auguste vyšplhala až na 9,1 perecenta. To spolu s prudko rastúcimi účtami za energie, ktoré obmedzujú kúpnu silu domácností, zosilňuje tlak na Európsku centrálnu banku, aby zvýšila úrokové sadzby. Stúpajúce účty za energie, ničivé suchá a nízke hladiny riek a vôd zhoršili krízu životných nákladov v eurozóne, čo signalizuje bolestivú recesiu počas zimy.
