Slovensko musí byť vďačné za takého kňaza, akým je Marián Kuffa. Aj dávno predtým, než sa dostal do „svetla reflektorov“ v súvislosti s politickými témami, bol viac než pozoruhodnou osobnosťou.
S plnou vervou a nasadením sa pustil do diela, v rámci ktorého doslova zachraňoval ľudské životy – a to rozhodne nie jednorazovo, ale sústavnou prácou s narkomanmi, alkoholikmi, bezdomovcami, prostitútkami a inými ľuďmi z okraja spoločnosti, ktorú vykonával na svojej fare v Žakovciach. Týmto ľuďom vlieval (a stále vlieva) do sŕdc nádej, že aj v ich živote môže nastať prelom a obrat k lepšiemu.
Keď sa potom dozvedel o nástrahách spojených s Istanbulským dohovorom, ktorého ratifikáciu aj na Slovensku presadzovala bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, uvedomil si, že ide o zásadný problém, ktorý nevyrieši len sériou kázní vo svojej farnosti ani jednoduchým burcujúcim článkom v niektorom katolíckom periodiku.
Pripomínam, že problém s Istanbulským dohovorom tkvie v tom, že dokument v rámci rétoriky o zamedzení domácemu násiliu na ženách potichu zavádza úplne nové (a mimoriadne škodlivé) ponímanie pojmov „muž“ a „žena“ a s nimi spájaných úloh.
A tak sa otec Kuffa rozhodol konať a stal sa tvárou masívnej kampane vedenej po celom Slovensku, ktorá upozorňovala na spomínanú tému. Navštevoval rôzne farnosti, slúžil omše a vysvetľoval ľuďom nebezpečenstvo vyplývajúce z gender ideológie či akceptovania LGBTI agendy.
Tým sa dostal do nemilosti tzv. bratislavskej kaviarne, ktorá sa veľmi rýchlo postarala o jeho spochybnenie v rôznych spriatelených médiách. Vyvrcholilo to vyhlásením dvoch katolíckych biskupov – vrátane jeho nadriadeného, spišského biskupa Štefana Sečku – o tom, že Kuffa sa má zdržať aktivít spojených s činnosťou či propagáciou politických strán.
A akoby toho nebolo dosť, najnovšie doľahla na slovenskú kresťanskú pospolitosť aj správa o tom, že Kuffa sa po rozhovore s biskupom Sečkom nakoniec nezúčastní modlitebného stretnutia ohláseného na 11. februára pred Prezidentský palác.
To súviselo s obštrukciami prezidentky vo veci odmietnutia Istanbulského dohovoru. Navyše, organizátori stretnutia museli zmeniť miesto konania, keďže sa dozvedeli, že by ho mohli narušiť ľavicovo-liberálni radikáli, na čo ich upozornila aj polícia.
Hoci je autor týchto riadkov veriacim katolíkom, dovoľuje si vyjadriť nesúhlas s postupom katolíckych biskupov. K uvedeným „diplomatickým“ riešeniam pristupujú v časoch, kedy sa pod ostrou paľbou liberálov ocitli doslova fundamentálne hodnoty našej civilizácie. Je v poriadku, že otec Marián Kuffa nemôže vystúpiť na ružencovom stretnutí pre akési obavy z politizácie podujatia?
Povedzme si pravdu, že ľudia z opačnej strany „barikády“ by si z toho rozhodne nerobili ťažkú hlavu a ak by modlitebné stretnutie nebolo premiestnené, mohla sa Bratislava stať svedkom ďalších nepríjemných až nechutných scén, poukazujúcich na hlbokú krízu, ktorá sa v našej spoločnosti udomácnila.
Akokoľvek to môže znieť militantne, dnes určite nie je čas na prílišné ustupovanie. Otec Kuffa urobil obrovský kus roboty, pokiaľ ide o osvetu ohľadne Istanbulského dohovoru. Bolo by skôr namieste podporiť ho, než vyjadrovať obavy z aktivít politikov a ustupovať tlaku liberálne orientovanej kaviarne. Práve naopak, pokiaľ vidíme, že aj značná časť politikov dokázala na tému Istanbulského dohovoru adekvátne reagovať, mala by to vedieť oceniť aj cirkev, bez ohľadu na to, čo budú hovoriť neprajníci.
