Poľsko dlhodobo rozvíja intenzívne vzťahy s Washingtonom. Práve na jeho území vznikla prvá stála vojenská základňa na východnom krídle NATO, v krajine sa momentálne nachádza približne 10-tisíc amerických vojakov. A nielen to. Varšava už niekoľkokrát deklarovala, že má záujem o rozmiestnenie amerických jadrových zbraní na svojom území.
Od týchto ambícií Poľsko neodrádza ani to, že sa tak stane jedným z hlavných cieľov potenciálnych útokov jadrových mocností. To, že od vypuknutia konfliktu na Ukrajine v Poľsku prudko vzrástla dôvera v politiku Bieleho domu, si všíma aj portál Do Rzeczy. Podľa prieskumu PewResearch Center až 93 percent Poliakov pociťuje sympatie k USA, pričom 67 percent z nich si myslí, že americká politika obhajuje aj poľské záujmy.
Náklonnosť k Washingtonu Washington to využíva na presadzovanie svojich cieľov a v podstate si v Poľsku robí, čo chce. Stotožňovať záujmy svojho štátu so záujmom veľmoci je však naivné až infantilné, ako aj veľmi riskantné, podotýka autor článku Pavel Lissitzky. Náklonnosť k USA siaha podľa neho až tak ďaleko, že Joe Biden by oveľa jednoduchšie vyhral prezidentské voľby v Poľsku než v USA.
Paradoxne, tam jeho podpora neustále klesá, pričom Lissitzky za tým vidí rusko-ukrajinský konflikt. Bidena preň ostro kritizujú republikánski prezidentskí kandidáti Donald Trump a Ron DeSantis, ale aj čoraz populárnejší demokrat Robert Kennedy. Domnievajú sa, že najväčšiu zodpovednosť za konflikt na Ukrajine nesie práve Washington, ktorý Moskvu vyprovokoval.
Zároveň zhodne tvrdia, že takáto rozsiahla finančná aj vojenská pomoc Kyjevu nemá zmysel. Ukrajine sa totiž nepodarí vyhrať a jediné, k čomu taká intenzívna americká podpora prispieva, je prudký nárast ľudských obetí. Poliaci tieto argumenty odmietajú a považujú ich za ruskú propagandu.
Každý, kto pochybuje o úplnom a bezpodmienečnom víťazstve Kyjeva, je podľa Poľska na strane Moskvy.
Foto: archív
Na rozdiel od mnohých iných západných krajín, a dokonca aj na rozdiel od samotných Spojených štátov, v Poľsku sa nediskutuje o tom, či Washington z konfliktu profituje a či sú tieto výhody skutočne v záujme Poľska.
Nikto z prominentných poľských politikov sa na rozdiel napríklad od tých maďarských nezaujíma o astronomické zisky amerických zbrojárskych firiem. A nehovorí sa ani o predražených energetických surovinách kupovaných od USA.
Kým Poľsko na jednej strane všemožne vychádza v ústrety Washingtonu, na druhej strane je čoraz badateľnejší odklon od politiky zjednotenej Európy a najmä od myšlienky, že by starý kontinent malo viesť Nemecko. Varšava má vlastné predstavy o svojej vnútornej aj zahraničnej politike.
Stúpajúcimi protinemeckými náladami v Poľsku sa zaoberá aj portál infobrics.org. V tejto súvislosti pripomína, že hovorkyňa Alternatívy pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová na sociálnej sieti označila oblasť bývalého východného Nemecka, ktorá dnes patrí Poľsku, za „stredné Nemecko“.
Varšavu to pobúrilo. Bývalá premiérka Beata Szydlová na to reagovala, že ak by raz AfD, dnes tretia najsilnejšia nemecká strana, mala moc nad celým Nemeckom, vytvorila by „nebezpečný scenár pre Európu“, keďže jej „lídri otvorene neuznávajú existujúce hranice“.
Pripomenula, že keď nemecký kancelár Olaf Scholz nedávno žiadal zrušenie práva veta v EÚ, spýtal sa: „Mala by sa Európa vydať týmto smerom? Smerom k federácii ovládanej Nemeckom?“
Foto: archív
Geopolitické ambície O napätých vzťahoch s Berlínom vypovedajú aj neustále poľské požiadavky na odškodnenie za 2. svetovú vojnu. Kým doteraz pozostalí žalovali výlučne nemecký štát, najnovšie sú na stole žaloby dvoch rodín poľských obetí z 2. svetovej vojny proti nemeckým spoločnostiam Bayer a Henschel o 4,3 milióna eur za prenasledovanie poľských podnikateľov počas nacistickej okupácie Poľska.
Námestník ministra kultúry Jaroslaw Sellin dodal, že „nemecké spoločnosti, ktoré využívali nútené práce a skutočne sa podieľali na zločinoch počas 2. svetovej vojny, za to nikdy neboli právne brané na zodpovednosť“.
Právnu kampaň proti Berlínu za vojnové reparácie sprevádza tvrdá protinemecká rétorika. Tá často opisuje významnú úlohu Nemecka v Európskej únii, ktorú pritom označuje za štvrtú ríšu.
Ozývajú sa však aj odmietavé hlasy, ktoré Poľsku vyčítajú istú dávku pokrytectva. Hoci samotná Varšava kritizovala Ukrajinu za oslavovanie genocídnych nacistov, v roku 2019 si aj s podporou prezidenta Andrzeja Dudu pripomenula Brigádu národných ozbrojených síl v Horách svätého kríža, ktorá ku koncu 2. svetovej vojny kolaborovala s nacistami pri boji proti sovietom.
Poľský hlavný rabín to odsúdil ako „nebezpečný revizionizmus“. Varšava sa navyše bráni zverejneniu dokumentov zo štátnych archívov, ktoré by odhalili mieru poľskej spolupráce s nacistami pri prenasledovaní židov. Nemecký veľvyslanec v Poľsku Thomas Bagger už Poľsko varoval, aby „neotváralo Pandorinu skrinku“.
Za resentimentmi z 2. svetovej vojny sa skrývajú aj geopolitické ciele. Varšava má totiž ambície stať sa regionálnym hegemónom a vytlačiť z tejto pozície Berlín, v čom ju USA intenzívne podporujú. Poľsko dokonca istý čas naliehalo na Washington, aby podporil Iniciatívu trojmoria ako západnú protiváhu čínskym investíciám do kritickej infraštruktúry.
Varšava už dlhší čas ignoruje Brusel a sleduje výlučne svoje záujmy. Aktívne sa postavila napríklad proti rusko-nemeckému plynovodu Nord Stream 2. Jeho stále nevysvetlená explózia, ktorú novinár Seymour Hersh označil za sabotáž zo strany Washingtonu, zostáva v Nemecku otvorenou ranou – a nemecké vyšetrovanie obvinení, že Poľsko mohlo byť centrom sabotáže, len zhoršuje napätie medzi krajinami. A celá táto situácia, prirodzene, vyhovuje Spojeným štátom.
