Poľský astronóm Nicolaus Copernicus – Mikuláš Kopernik – prišiel s revolučnou teóriou, že Zem nie je stredobodom vesmíru, ako sa dovtedy predpokladalo už od čias Ptolemaiových. Ako prvý formuloval priekopnícku myšlienku, že Zem obieha okolo Slnka.
Podarilo sa mu prelomiť tabu, vzoprieť sa cirkevnej dogme a začať novú kapitolu dejín ľudského myslenia a poznania. Od narodenia astronóma, ktorého meno sa stalo symbolom pokroku a osvietenia, uplynulo 550 rokov.
Mikuláš Kopernik sa narodil 19. februára 1473 v poľskom meste Toruň v rodine zámožného obchodníka. Skoro však osirel, o neho aj o jeho súrodencov sa staral príbuzný z matkinej strany.
V Krakove študoval filozofiu a medicínu, neskôr jeho záujem začal smerovať k matematike a astronómii. Na univerzite sa zoznámil s Ptolemaiovým geocentrickým systémom planetárnej sústavy.
Neskôr študoval v Taliansku v Padove a v Bologni cirkevné právo a medicínu, ktorá v tom čase mala blízko k astrológii. V Bologni sa Kopernik zdokonalil v praktickej astronómii a predpokladá sa, že v tom čase začal pochybovať o správnosti Ptolemaiovej teórie.
Kopernik pôsobil ako kanonik kapituly v poľskom Fromborku. Ustanovil si tri životné pravidlá – vykonávať svoje bohoslužobné povinnosti, neodoprieť chudobe lekársku pomoc a všetok voľný čas venovať štúdiu a vede.
Na každom mieste, kde pôsobil, zriadil observatórium. Jeho pozorovania pohybu Slnka a Zeme poslúžili neskôr pri vytvorení gregoriánskeho kalendára. Zastával vysoké funkcie a zastupoval aj biskupa.
Venoval sa prekladom vedeckých diel do latinčiny, je autorom národohospodárskej štúdie Monetae cudendae ratio per Nicolaum (Traktát o minci), v ktorej riešil problémy inflácie a navrhol spôsob zhodnotenia vtedajšej meny. V sporoch preukazoval cit pre spravodlivosť a vyznačoval sa náboženskou znášanlivosťou.
Jeho životným dielom je spis Nicolai Copernici Torinensis De revolutionibus orbium coelestium, libri VI (Mikuláša Koperníka toruňského O obehoch nebeských telies, 6 kníh). Pracoval na ňom 36 rokov a dokončil ho v roku 1540.
Úlohu vydať kompletný spis o heliocentrickej ústave zveril Kopernik svojmu žiakovi učencovi Rheticusovi, ktorý v predhovore označil heliocentrickú teóriu za hypotézu z obavy, že bude označená za odporujúcu Biblii. Spis vyšiel v roku 1543 v Norimbergu a Kopernik v tom čase už ležal na smrteľnej posteli.
Kopernik zomrel 24. mája 1543 v poľskom Fromborku vo veku 70 rokov a jeho hrob sa nachádza v miestnej katedrále. Život legendárneho astronóma mapuje množstvo umeleckých diel, napríklad rozhlasová hra slovenského dramatika Jána Soloviča s názvom Torunský génius (1953) či nemecko-poľský film Kopernik z roku 1972.
Na Kopernikove myšlienky nadviazali ďalší učenci – jeho heliocentrickú teóriu korigoval a rozvinul Talian Giordano Bruno, ktorý sa narodil v roku 1548, teda päť rokov po Koperníkovej smrti. Čelil obvineniu z voľnomyšlienkarstva a bol upálený 17. februára 1600, teda pred 423 rokmi.
Galileo Galilei (1564 – 1642) podporil teoretické predpoklady vlastnými pozorovaniami vesmíru. Bol však nútený v roku 1633 svoje učenie odvolať a odsúdili ho na domáce väzenie. Až pápež Ján Pavol II. počas svojho pontifikátu rehabilitoval astronóma Galilea Galileiho a následne Mikuláša Kopernika.
