Stretnutie prezidentov Ruska a USA v Ženeve ukázalo dôležitosť priameho kontaktu Západu s Moskvou. Aj ruský prezident Vladimir Putin vyzýva Európu na otvorený a úprimný dialóg. EÚ a NATO však neprestávajú hovoriť o ruskej agresii.
Berlín, ktorý navrhuje začať rokovania s Ruskom, chce zároveň hľadať „mechanizmy reakcie na hybridné útoky Ruska“. Podľa poslankyne Bundestagu za ľavicovú frakciu Die Linke Sevim Dagdelenovej táto situácia pripomína, akoby sa nemecká vláda pripravovala na vojnu s Ruskom.
Mladší partner Washingtonu
Poslankyňa v rozhovore pre Eurasia.expert povedala, že nemecká vláda nepretržite vyzbrojuje armádu. Nemecko podľa nej bude mať onedlho najdrahšiu armádu v Európe. Okrem toho sa aktívne podieľa na rozmiestňovaní vojsk na západnej hranici Ruska.
Obraz Ruska ako nepriateľa slúži ako zámienka na masívne prezbrojovanie všetkých členských štátov NATO, vraví Dagdelenová. Vojenské výdavky Ruska predstavujú 60 miliárd dolárov, čo predstavuje len zlomok zo sumy, ktorú na zbrojenie vynakladá aliancia. To ukazuje, kto koho v skutočnosti ohrozuje.
Z tejto nepretržitej konfrontácie majú jednoznačne prospech USA. Dagdelenovej sa zdá, že tu funguje akési rozdelenie vplyvu. USA zameriavajú svoje úsilie skôr na Čínu, kým Nemecko sa čoraz viac vžíva do úlohy mladšieho partnera Washingtonu v Európe.
Spojené štáty sledujú len svoje ekonomické a geopolitické záujmy.
Cynickými hrozbami a sankciami, protirečiacimi medzinárodnému právu, zameranými proti výstavbe plynovodu Severný prúd 2 v Baltskom mori, sa snažili získať v Európe odbytisko pre svoj drahý bridlicový plyn, ktorý je okrem toho ešte aj neekologický.
Vojenské provokácie členských štátov NATO, ako napríklad nedávna provokácia britského námorníctva v Čiernom mori, vyvolávajú obavy. Ak krajiny NATO stratia zdravý rozum, môže sa stať, že vojenské cvičenia ako Defender 2021 alebo Sea Breeze 2021 prerastú do skutočného konfliktu.
Na vyzbrojovaní Bundeswehru rozprávkovo zarábajú nemecké vojenskopriemyselné koncerny, pričom zo štátnej pokladnice sa míňajú prostriedky, ktoré by boli potrebné v iných oblastiach.
Dokonca aj v roku 2020, keď nastala kríza vyvolaná koronavírusovými opatreniami, federálna vláda zvýšila výdavky na zbrojenie až o 8,4 percenta. V Nemecku pritom chýbajú milióny sociálnych bytov, je málo miest v škôlkach a nedostatočné sú aj investície do škôl.
Presadzovanie konfrontácie
EÚ však vytrvalo odmieta návrhy ruského prezidenta na dialóg o partnerstve, čo u veľkej časti Európanov vyvoláva nepokoj. Každý, kto odmietne podanú ruku, nemá záujem dialóg s Ruskom a namiesto toho požaduje zavedenie ďalších sankcií, vedome si stavia na konfrontáciu.
Permanentná eskalácia vzťahov s Ruskom popri rozsiahlom prezbrojovaní NATO je podľa Sevim Dagdelenovej rozdúchavaním vojnového konfliktu a nezodpovedá záujmom Európanov. Prevažná väčšina obyvateľov Nemecka má záujem o bližšie vzťahy medzi Ruskom a EÚ.
Putin už dlhší čas presadzuje vytvorenie jednotného priestoru spolupráce a bezpečnosti od Atlantiku po Tichý oceán, ktorý by zahŕňal rôzne integračné formáty vrátane Európskej únie a Eurázijskej hospodárskej únie.
Jednotný ekonomický priestor od Lisabonu po Vladivostok by zodpovedal záujmom Európanov, ale americký priemysel by z neho nemal prospech.
„Sme za nemecko-ruskú zmluvu podľa vzoru nemecko-francúzskej zmluvy o priateľstve z roku 1963, ako aj za vytvorenie spoločného hospodárskeho priestoru od Lisabonu po Vladivostok vrátane bývalých sovietskych republík a systému kolektívnej bezpečnosti v Európe. Pokiaľ ide o USA, zdá sa, že ich nemecko-ruské priateľstvo aj tak nezaujíma,“ dodáva Dagdelenová.
