Prípravy na rozlúčku s rokom 2015 pomaly vrcholia. Hoci je vo svete najviac rozšírený gregoriánsky kalendár, podľa ktorého sa nový rok začína 1. januára, niektoré národy túto noc pokojne prespia.
Moslimský svet víta nový rok až mesiaci nasledujúcom po púti do Mekky. Židovský rok sa zvyčajne začína na jeseň, čínsky pripadá na nov prvého lunárneho mesiaca, perzský zase na deň jarnej rovnodennosti.
Ani Európania sa nelúčili so starým rokom vždy 31. decembra. Za prvý deň roka sa 1. január považuje len zhruba tri storočia – rozhodol tak pápež Inocent XII. v roku 1691. Sviatočný posledný deň starého roka dostal svoje meno po pápežovi Silvestrovi I., ktorý zomrel 31. decembra 335.
V ľudovej tradícii predstavoval prelom rokov významnú hranicu medzi dvoma celkami a bol považovaný za magický okamih. Posledná noc roka bola vhodná nielen na veštenie a čarovanie, ale aj na odohnanie zlých síl, aby sa neplietli ľuďom do života. Novoročné rituály a obrady mali nielen chrániť od nešťastí a pohrôm, ale aj odhaľovať budúcnosť.
Zlé sily malo odohnať práskanie biča alebo streľba. Azda tam siahajú korene súčasných ohňostrojov. Smeti sa v tento deň nevymetali von, ale do kúta miestnosti, aby sa niekto v ďalšom roku „nevymietol“ z domu. Na novoročnom stole nesmela byť hydina, aby sa majetok nerozletel. Naopak, šošovica a jedlá s makom symbolizovali peniaze.
