Úvod Ekonomika Poštová banka: Slováci zarábajú o 73 percent viac ako v roku 1993

Poštová banka: Slováci zarábajú o 73 percent viac ako v roku 1993

Foto: archív

Nominálna mzda priemerne zarábajúceho Slováka sa zvýšila z 5 379 slovenských korún v roku 1993 na úroveň 925 eur v roku 2017. Po prepočte konverzným kurzom na eurá sme v roku vzniku Slovenskej republiky v priemere zarábali 179 eur mesačne. Porovnanie priblížil analytický tím Poštovej banky.

Aj keď by sa teda dalo povedať, že príjmy za 25 rokov existencie Slovenska vzrástli viac než päťnásobne, analytička Poštovej banky Jana Glasová upozorňuje, že reálne nie sme päťkrát bohatší ako vtedy. „Nemôžeme pozerať iba na nominálne zvýšenie miezd, ale treba brať do úvahy aj vývoj cien, ktoré sa počas tohto obdobia taktiež zvýšili, a to viac než trojnásobne,“ hovorí Glasová.

Reálnejší pohľad na to, či zarábame viac alebo menej ako v roku 1993 nám podľa Glasovej prináša vývoj reálnych miezd, teda nominálnych miezd očistených o infláciu, keďže na začiatku 90. rokov inflácia dosahovala až dvojciferné hodnoty. „Aj v roku 1993 predstavovala priemerná inflácia až 23 percent,“ priblížila Glasová.

Na začiatku 90. rokov tak podľa Glasovej síce naše priemerné zárobky v nominálnom vyjadrení rástli, a to aj dvojciferným tempom, ale vzhľadom na vysokú infláciu naše reálne mzdy klesali. „V roku 1993 náš priemerný reálny zárobok medziročne poklesol o takmer štyri percentá,“ vraví Glasová. Dvojciferný cenový rast potrápil Slovensko aj na prelome milénia, ale netrvalo to dlho. „Od roku 2005 sa inflácia u nás držala pod päťpercentnou hranicou a v rokoch 2014 až 2016 sme dokonca prechádzali obdobím deflácie, teda poklesom cien tovarov a služieb v obchodoch,“ uviedla Glasová.

Foto: archív

Poštová banka uvádza, že v roku 2016 boli naše reálne zárobky približne o 67 percent vyššie ako v roku 1993 a v roku 2017 sme reálne zarábali zhruba o 73 percent viac ako v roku vzniku našej krajiny. „Z tohto uhľa pohľadu vyplýva, že sa máme v priemere lepšie ako v roku 1993 a naša životná úroveň je vyššia,“ hovorí Glasová, ale upozorňuje, že aj tento pohľad na vývoj reálnych zárobkov je však do určitej miery skreslený. „Priemerná mzda v hospodárstve je síce veľmi dôležitý ukazovateľ, pravdou ale je, že mnohí Slováci si na úroveň priemernej mzdy ani zďaleka nesiahnu,“ dodáva.

Životnú úroveň zhoršuje aj vysoký podiel nízkopríjmových zamestnancov a ľudí bez práce. „Od toho totiž závisí naša možnosť či nemožnosť nájsť si prácu, špeciálne prácu, ktorá nás baví a prináša nám aj primeraný zárobok,“ vraví Glasová. Zatiaľ čo podľa Glasovej v socialistickom režime nezamestnanosť takmer neexistovala, začiatkom 90. rokov sa vyšplhala na dvojciferné hodnoty. V súčasnosti sa ale nachádza na historicky najnižších úrovniach a bez práce je len osem percent nášho ekonomicky aktívneho obyvateľstva.