Úvod ZO ZAHRANIČIA Pre nedostatok plynu Nemecko zvažuje zrušiť plánované odstavenie jadrových a uhoľných elektrární

Pre nedostatok plynu Nemecko zvažuje zrušiť plánované odstavenie jadrových a uhoľných elektrární

Foto: archív

Rastúce obavy z odstavenia dodávok ruského plynu podnecujú v Nemecku diskusiu o ďalšom osude troch jadrových elektrární. Ich odstavenie sa pôvodne plánovalo už na konci tohto roka. Možnosť, že vláda ich ponechá v prevádzke, sa posilnila po tom, ako ministerstvo hospodárstva v polovici júla oznámilo nový „záťažový test“ bezpečnosti dodávok elektriny.

Má brať do úvahy tvrdšie podmienky, aké boli pri májovom teste, podľa ktorého záverov neboli dodávky elektriny ohrozené. Odvtedy však Rusko znížilo dodávky zemného plynu cez plynovod Nord Stream 1 (Severný prúd 1) na 20 percent kapacity. Rusko v súčasnosti dodáva Nemecku iba tretinu dohodnutého množstva plynu a existujú obavy, že kohútik by mohlo úplne uzavrieť.

Hlavný opozičný blok CDU/CSU preto žiada predĺženie životnosti jadrových elektrární a podobné výzvy prichádzajú aj od Slobodných demokratov, najmenšej strany v koaličnej vláde kancelára Olafa Scholza.

„Veľa argumentov hovorí za to, aby sa bezpečné a ku klíme priateľské jadrové elektrárne nevypínali, ale aby sa v prípade potreby použili až do roku 2024,“ povedal minister financií Christian Lindner pre noviny Bild am Sonntag.

Pokračovať vo využívaní jadrovej energie je však nepríjemné pre ďalšie dve vládne strany – Scholzových sociálnych demokratov a najmä Zelených pod vedením ministra hospodárstva Roberta Habecka. Trvajú na tom, aby sa tri reaktory odpojili na konci decembra.

Habeck tvrdí, že udržanie reaktorov v prevádzke by bolo právne a technicky zložité a problémy spôsobené nedostatkom plynu by to neriešilo. „Máme problém s vykurovaním alebo problém v priemysle, ale nie problém s elektrinou. Aspoň nie všeobecne v celej krajine,“ povedal začiatkom júla.

Za prvý štvrťrok jadrové elektrárne vyrobili 6 percent a plyn 13 percent elektriny. „Musíme pracovať na tom, aby sa kríza v oblasti elektrickej energie nepripojila k plynovej kríze,“ povedal Lindner.

Časť Zelených už naznačila, že by podporili, ak by reaktory dočasne fungovali počas núdzovej situácie v zásobovaní elektrinou. Minister životného prostredia to však odmieta, pretože „predĺženie životnosti“ reaktorov by si vyžadovalo zmenu zákona, „a toho sa nedotkneme,“ vyhlásil minister životného prostredia Jürgen Trittin Zelení pre noviny Tagesspiegel.

Predseda poslaneckého klubu opozičnej strany CDU Friedrich Merz vyzval vládu, aby okamžite objednala nové palivové tyče pre fungujúce reaktory. Merzov kolega Alexander Dobrindt vyzval vládu na reaktiváciu troch už odstavených reaktorov. Pre noviny Welt am Sonntag povedal, že „za tejto situácie je nutné predĺženie používania jadrovej energie o ďalších najmenej päť rokov“.

Vláda v Berlíne už elektrárenským spoločnostiam povolila, aby znovu uviedli do prevádzky desať odstavených uhoľných elektrární a šesť elektrární na ropu. Ďalších jedenásť uhoľných elektrární, ktoré mali byť odstavené v novembri, zostane v prevádzke a vládny kabinet tiež zvažuje opätovné spustenie odstavených elektrární na hnedé uhlie.