Úvod Z DOMOVA Pred 103 rokmi tragicky zahynul M. R. Štefánik. Dôkazy hovoria o zostrelení...

Pred 103 rokmi tragicky zahynul M. R. Štefánik. Dôkazy hovoria o zostrelení lietadla

Pilotovanie lietadiel bola jedna zo Štefánikových vášní. (Foto: archív)

Pred 103 rokmi, 4. mája 1919 vyhasol život jednej z najväčších osobností v slovenských i česko-slovenských dejinách – Milana Rastislava Štefánika. Na základe zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z októbra 1993 je 4. máj – výročie úmrtia M. R. Štefánika – pamätným dňom Slovenskej republiky.

Za necelých 39 rokov stihol Milan Rastislav Štefánik prežiť niekoľko plnohodnotných životov. Stal sa významným astronómom, cestovateľom, vojenským pilotom, francúzskym generálom, ale predovšetkým spoluzakladateľom prvého česko-slovenského štátu. Svoje etické a mravné krédo i lásku k svojmu národu zhrnul do troch slov, „veriť – milovať – pracovať“.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách ako šiesty syn z 12 detí evanjelického farára Pavla Štefánika. Rodičovská výchova a prostredie, v ktorom žil i vyrastal, mu vštepili pevné citové základy slovenského národného povedomia.

Už počas stredoškolských štúdií, ktoré absolvoval na evanjelických lýceách v Bratislave, Šoproni a Sarvaši, sa výrazne spoločensky angažoval. Na vysokoškolské štúdiá zamieril do Prahy, kde najskôr študoval dva roky stavebné inžinierstvo a od roku 1900 matematiku a astronómiu na Karlovej univerzite. Zároveň pôsobil v akademickom spolku slovenskej mládeže Detvan.

Po slávnostnej promócii 12. októbra 1904 v starobylej aule Karolína odišiel do Paríža, kde začal pracovať v slávnom observatóriu Meudon pod vedením známeho francúzskeho astronóma a fyzika, profesora Julesa Janssena. V rámci svojich astronomických výskumných ciest navštívil Španielsko, strednú Áziu, Alžírsko, Tahiti, Nový Zéland, USA i Južnú Ameriku.

Počas tohto obdobia vystúpil trikrát na Mont Blanc, kde v malom Janssenovom observatóriu robil meteorologické a astronomické pozorovania. Francúzskym občanom sa stal Štefánik v roku 1912 a o dva roky ho za jeho činnosť vymenovali za rytiera Čestnej légie.

Štefánikovu ďalšiu kariéru vedca a diplomata prerušilo vypuknutie 1. svetovej vojny. Ako naturalizovaný francúzsky občan bojoval v hodnosti podporučíka ako vojnový pilot na francúzskom fronte.

Počas vojny úzko spolupracoval s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom na vytvorení spoločného československého štátu. Reprezentatívnym orgánom česko-slovenského zahraničného odboja sa stala Česko-slovenská národná rada (ČSNR), ktorú založili 13. februára 1916 v Paríži.

Jedným z najdôležitejších cieľov ČSNR bolo vytvorenie československého zahraničného vojska. Vďaka svojmu spoločenskému vplyvu mal Štefánik na formovaní československých légií najväčšiu zásluhu. Samostatné Česko-Slovensko vzniklo 28. októbra 1918.

Minister vojny novovzniknutého štátu, generál Štefánik zahynul 4. mája 1919, keď sa z talianskeho mesta Udine vracal do vlasti. Jeho dvojplošník Caproni Ca.33 náhle havaroval spolu s dvoma talianskymi letcami a mechanikom pri pristávacom manévri neďaleko Ivanky pri Dunaji. Ani jeden z členov posádky pád lietadla neprežil.

Mŕtvy Štefánik. (Foto: archív)

Jedna z často spomínaných verzií príčiny nehody je jeho zostrelenie krátko pred plánovaným pristátím na letisku pri Vajnoroch. K tejto verzii sa na základe dôkazov prikláňajú viacerí historici.

Podľa Emila Karola Kautského, zaoberajúceho sa analýzou historických okolností Štefánikovej smrti, majú nepriame dôkazy a štúdium povojnového vývoja v Česko-Slovensku naznačovať, že Štefánik sa stal obeťou stretu francúzskeho a talianskeho geopolitického záujmu v strednej Európe, ako aj mocenských ambícií Edvarda Beneša a Tomáša G. Masaryka.

Spomenutému faktu nasvedčuje prudké nepriateľstvo medzi Štefánikom a Benešom po odhalení Benešovej tajne podpísanej zmluvy s Francúzskom (v neprospech Talianska) a po zistení spreneverenia darov zahraničných Slovákov na chod česko-slovenských légií zo strany Beneša.

Dôkazmi o atentáte sú pitevná správa, priebeh nehody, ako aj fakt, že svedecké výpovede obsahujúce zmienku o streľbe boli vyšetrujúcimi orgánmi ignorované. Niektorí svedkovia tvrdili, že počuli streľbu alebo videli vojakov z kasární páliť na lietadlo.

Podľa svedeckej výpovede pplk. Rudolfa Fabiána sa na lietadlo strieľalo aj napriek tomu, že letci leteli nízko, kričali a mávali bielymi vreckovkami. V roku 1923 na mieste pádu Štefánikovho lietadla postavili mohylu v tvare pyramídy podľa projektu architekta Dušana Jurkoviča.

Štefánik je spolu s talianskymi letcami pochovaný v mohyle na vrchu Bradlo, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou. Múzeum M. R. Štefánika v jeho rodnej obci Košariská otvorilo opäť svoje brány 4. mája 2021, teda symbolicky pri príležitosti 102. výročia úmrtia tejto významnej osobnosti slovenských novodobých dejín.