Krátko po udalostiach 11. septembra 2001 prezident George Walker Bush mladší vyhlásil vojnu globálnemu terorizmu. Doktrína nesúca jeho meno pritom nerobila nijaký rozdiel medzi teroristickými organizáciami a štátmi, ktoré im poskytujú podporu alebo ich istým spôsobom chránia.
Prvý na rade v ťažení proti takzvanej osi zla bol Afganistan, kde panoval radikálny islamistický režim Talibanu, poskytujúci zázemie teroristickej sieti al-Káida. Operácia, ktorej cieľom bolo zvrhnúť vládnuci Taliban a zajať Usámu bin Ládina, niesla vznešený názov Trvalá sloboda.
Siedmeho októbra Washington udrel na krajinu pod Hindúkušom. Prezident Bush sa pritom nezdržiaval čakaním na rezolúciu OSN, ktorou by mu Bezpečnostná rada dovolila „použiť všetky dostupné prostriedky“, a uspokojil sa s označením Talibanu v Afganistane za hrozbu pre medzinárodný mier a bezpečnosť.
Návrh Talibanu vydať bin Ládina Bush odmietol. Vyvoláva to nepríjemný dojem, že Washington chcel za každú cenu bojovať podľa vopred pripraveného scenára. Podľa očakávania sa síce Američanom po čase podarilo zvrhnúť vládu Talibanu a ovládnuť hlavné mestské centrá hornatej krajiny, nedokázali však paralyzovať činnosť al-Káidy.
Aj Taliban sa onedlho spamätal z počiatočných porážok a od roku 2006 sa jeho aktivity stupňovali a slabá novonastolená vláda obmedzila svoju kontrolu v podstate iba na Kábul. Od vpádu amerických vojsk do Afganistanu prešlo 15 rokov. Koniec vojny je však v tejto ťažko skúšanej krajine, kde sa od roku 1978 takmer nepretržite bojuje, stále v nedohľadne.
